Foto
„Generačné konflikty existovali, samozrejme, vždy. Nové pri hippies bolo, že mládež sa nielen stavala na odpor, ale vyvinula aj vlastnú kultúru, ktorú propagovala a rozširovala po celom svete tak silno, až sa stala takmer všadeprítomnou,“ píše Charlotte Seelingová v knihe Storočie módy.
Silu hnutia kvetov vysvetľuje tým, že išlo o silnú povojnovú generáciu, ktorá dospievala v šesťdesiatych rokoch.
Deti kvetov rozčuľovali zväzujúce predpisy a predstavy o tom, čo je slušné a morálne správanie. Rozhodli sa teda svojich rodičov provokovať. Odmietali prácu, formálnu rodinu so všetkým, čo k nej patrilo, teda aj vernosťou a nudným čisto manželským sexom, priečilo sa im konvenčné rozdelenie úloh ženy a muža v rodine a vychutnávali všetko zakázané, od drog po voľný sex.
K sexuálnej voľnosti mládeži pomohol vynález antikoncepčnej tabletky v roku 1961.
„Či však bola takým veľkým prínosom k emancipácii žien, zostáva otázkou. V prvom rade získali muži pocit, že sú úplne zbavení zodpovednosti, zatiaľ čo ženy začali skoro pociťovať nový tlak – byť stále pripravené na sex.“ Elegancia matiek, ich široké nariasené sukne a topánky na ihličkách – to bolo pre dcéry nočnou morou.
Prichádzali voľné široké šaty z prírodných materiálov a po prvýkrát si dcéry obliekli minisukňu. A matky bez hanby nasledovali svoje dcéry. Hippies hlásali večnú lásku, rovnosť, neubližovanie si a s kvetom v ruke žiadali koniec vojen.
„Mierovú jednotu ukázalo hnutie naposledy v roku 1969 pri legendárnom festivale pod šírym nebom vo Woodstocku. Ďalšie koncerty sa končili alkoholom, drogami, násilím. Jednotlivé skupiny tak odišli svojimi cestami – hippies sa stiahli do svojich komunít a orientálnych siekt, homosexuáli sa angažovali vo svojich hnutiach, ženy za feminizmus, z iných sa stali ľavicoví aktivisti, malá časť sa dokonca našla v terorizme. Sen o láske a mieri spľasol. Predsa však už nič nebolo ako predtým,“ píše Seelingová.
