BRATISLAVA, osemročné gymnázium:

„Moja mama je právnička a veľmi dlho pracuje. Prichádza domov až o desiatej. Potom skoro nikdy nie som s ňou, nemôže mi urobiť večeru, nedá mi pusu na dobrú noc, nemôže ma ani vyskúšať. Mama je s otcom rozvedená. Keď budem mať vlastné deti, tak budem stále s nimi. A keď budem v práci, bude sa o ne starať ich otec.“ (dievča, 11 r.)

„Dával by som deťom väčšie vreckové. Nechcel by som byť ekonóm, lebo by som musel pracovať aj v noci. V ostatných veciach chcem byť ako oni. Nemôžem sa s nimi zhodnúť v zábave, ja si ju predstavujem ako adrenalínové športy a oni ako autíčka a podobné.“ (chlapec, 12 r.)

„Keď budem veľký, nebudem svoje deti mlátiť, ako môj otec. Keď som bol malý, otec ma bil aj za dvojku. Mama mu v tom chcela zabrániť, ale nepodarilo sa jej to. Raz ma tak zmlátil, že som nemohol chodiť týždeň do školy. Teraz sú moji rodičia rozvedení, žijem s mamou.“

„Na rozdiel od rodičov nechcem deti. Chcem byť slobodný. A neviazaný rodinným putom.“ (chlapec, 14 r.)

„Chcem sa im podobať v tom, že každý svoj vrchol si tvrdo a pomaly vybojujem. Ako oni nikdy nestratím nádej, budem si veriť a úspechy prídu.“ (dievča, 13 r.)

PÚCHOV, gymnázium:

 „Moji rodičia nemajú zastarané názory, držia krok s dobou. Zatiaľ čo rodičia mojich kamarátok sa pohoršujú nad ich červenými vlasmi, moji sa usmejú, dokonca ma pochvália. Ja sa môžem ísť zabávať, ale čo rodičia? Celý deň sú v práci, podvečer treba čo-to porobiť doma, pretože my sme leniví. Chceli by sme si žiť ako v raji, ale nič preto neurobiť. Obdivujem rodičov, že s trpezlivosťou zvládajú každodenné trápenia, chcela by som sa im podobať.“ (dievča, 17 r.)

 „Mama mala 19 a oco 20, keď som sa im narodila. Nebolo im asi všetko jedno. Mám 18 a neviem si predstaviť mať dieťa a vlastnú domácnosť, ako by som to zvládla? Urobiť si bábätko nie je ťažké, zvládne to každý, ale na starosti okolo toho sa pritom nemyslí. Myslím, že mám na to ešte dosť času. Keby som teraz chcela vlastnú rodinu, potrebovala by som toľko peňazí, že sa mi môže o tom iba snívať. Táto skutočnosť veľa mladých odrádza, chcú sa mať čo najlepšie a dieťa stojí v ceste. Preto mojich rodičov obdivujem, že sa na to dali a zvládli to. Ďakujem.“ (dievča, 18 r.)

 „Internet – naši rodičia vo svojej mladosti nemali predstavu, čo to je, dnešná mládež pomocou neho prekonáva hranice získavania informácií. Málo čítaš – počúva veľa mladých, ale málo tých, čo tú vetu používajú, si uvedomuje, koľko informácií ich ratolesť získa za hodinu surfovania na internete. Taktiež vraj málo píšeme listy. Chcel by som vedieť, koľko e-mailov poslali dnešní päťdesiatnici v porovnaní s tínedžermi. Chodíme vraj výstredne oblečení. Nie je to tým, že máme iné možnosti? Už nie je v meste iba jeden Prior, Tuzex a partiovka. Na telesnej nie sú pre chlapcov len červené trenírky a pre dievčatá modré, a už vôbec nie športové tenisky značky Botas naukladané v šatniach v troch farebných kombináciách. Počúvame hulákanie, dosť obmedzené. Tie piesne sú väčšinou v angličtine, francúzštine, nemčine, jazykoch, ktorým naša generácia dosť rozumie. Pesničky si dokážeme preložiť. Tak kto je obmedzený? Generácie sa nemajú navzájom odsudzovať, ale učiť sa jedna od druhej.“ (chlapec 17/18 r.)

VRANOV NAD TOPĽOU, stredná priemyselná škola:

„Svojich rodičov mám veľmi rada. Čo ma trápi, je zamestnanie môjho otca, ktorý prichádza domov len raz za mesiac na dva-tri dni. Snažila by som sa nájsť si prácu niekde bližšie, aby som mohla byť viac s rodinou.“ (dievča, 18 r.)

„Mama je mojou najlepšou priateľkou, no otec podlieha alkoholu. Mama je živiteľkou celej rodiny, ťažko pracuje, veľmi sa trápi a otec stále rozhadzuje. Nechcela by som v živote tak ťažko pracovať ako moja mamička a byť chudobná – ako by som živila rodinu? Chcem vychovávať svoju budúcu rodinu spolu s manželom, nie sama ako moja mama. Chcem, aby moje deti nikdy nepocítili, že ich nemá nikto rád, ale aby mali dôveru v oboch rodičov. Môj priateľ nepije a nefajčí, dúfam, že ani nezačne a nejako to spolu zvládneme. Nech sú na nás deti hrdé.“ (dievča, 18 r.)

„Určite nechcem po skončení strednej školy pracovať tak ťažko ako mama. Dodnes sa jej čudujem, že nešla na vysokú, známky mala vždy výborné. Možno preto, že čakala moju staršiu sestru. Chcem využiť všetky šance, čo mi život ponúka a pokúsiť sa o viac, ako moji rodičia, ak sa nedostanem na VŠ, chcela by som ísť do sveta pracovať, je to ľahšie, zarobila by som viac. Otca mám rada, je to veľký srandista, ale jeho zlozvykom je alkohol. S mamou sa hádajú skoro stále, plánovali si rozvod, bolo by to pre mňa ťažké, ale je to ich vec, ak by im tak malo byť lepšie, nech sa rozvedú. (dievča, 17 r.)

Čo deti kritizovali najčastejšie a čo by chceli zmeniť:

BRATISLAVA:

• že s nimi rodičia trávia málo času („otec chodí často na služobné cesty“, „nechem byť majiteľom firmy, lebo ten je často preč z domu“, „mama je právnička, chodí domov o desiatej večer“). Takmer všetci kvôli tomu uviedli, že by si určite chceli nájsť iné zamestnanie ako rodičia
• že sa rodičia rozviedli
• že deťom nekupujú dosť moderné oblečenie a veci, že im nedávajú väčšie vreckové
• chceli by zarábať viac ako rodičia a mať auto/dom/chatu/záhradu/bazén…
• chceli by mať menej detí, resp. žiadne

PÚCHOV:

• že majú na deti málo času („viem, že to robia aj pre mňa, aby mi nič nechýbalo, ale iní rodičia chodia s deťmi do kina“)
• rodičov chválili, niektorí im ďakovali za to, že sa odhodlali mať rodinu a deti hoci aj v skorom veku
• chceli by sa neskôr oženiť/vydať („na svadbu by som chcel počkať, až keď budem mať zariadenú budúcnosť“,“chcel by som ísť najskôr na vysokú školu a nahromadiť peniaze pre rodinu“)

VRANOV NAD TOPĽOU:

• že majú málo času, najmä kvôli práci (dochádzajú za ňou do iných miest, často na týždňovky)
• nezabudli rodičov takmer vždy pochváliť a povedať, že ich majú radi
• že otcovia pijú a nestarajú sa o rodinu a deti
• sú ambicióznejší, chcú dosiahnuť vyššie vzdelanie, aby mali lepšiu prácu („mama nešla, lebo čakala staršiu sestru a doteraz to ľutuje“).