Horúcou témou je zákon o Národnej banke, prerokúvaný v parlamente. Kritici tvrdia, že by obral emisnú banku o nezávislosť a spôsobil ešte väčší ekonomický útlm. Guvernér banky Mladan Dinkič tvrdí, že nový zákon je napísaný s cieľom jeho odstránenia. „Existujú dôkazy pre podozrenie, že kabinet premiéra Živkoviča je zapojený do prania peňazí,“ vyhlásil podľa BBC.
Nový zákon by umožnil špeciálnej parlamentnej komisii namiesto prezidenta nominovať guvernérov banky a vláde požičiavať si od národnej banky sumy až do 5 percent štátnych rozpočtových príjmov. Dinkičovu profesionálnu nezávislosť však spochybňuje fakt, že je podpredsedom politickej strany G 17 Plus.
„Reformný zápal, ktorý srbskú vládu hnal dopredu, tesne po atentáte na Djindjiča vyprchal,“ konštatuje správa analytickej spoločnosti International Crisis Group (ICG). Srbskí politici sa vtedy energicky pustili do zlepšenia spolupráce s OSN a medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny. Reformy však narazili na odpor policajných a vojenských štruktúr. „Ak by sa reformátori pustili do vojenských štruktúr príliš otvorene, riskujú podobný osud ako Djindjičov,“ myslia si v ICG. Dôležitú rolu zrejme hrá aj fakt, že časť reformátorov stále závisí od finančných oligarchov, ktorí zbohatli počas éry Slobodana Miloševiča.
ICG navrhuje zvýšenie medzinárodnej kontroly srbských policajných síl a armády. To je však pre Srbov nemysliteľné - vítajú, naopak, snahy smerujúce k vnútorným súdnym procesom so srbskými vojnovými zločincami, ktoré by nahradili medzinárodný haagsky tribunál ICTY. „Haag nám zrejme posunie prípady, ktoré sú menej prominentné, netýkajú sa najvyššieho vedenia,“ vyhlásil srbský minister spravodlivosti Batič.
(zo, reuters)
