John Irving sa nikdy nepovažoval za zvlášť talentovaného. „Som dobrý prepisovateľ, nič sa mi nedarí na prvýkrát,“ hovorí v jednej zo svojich kníh. Aj tak patrí k tým najúspešnejším americkým autorom. Pochádza práve z New Hampshire, na univerzite sa prihlásil do kurzov písania a zamiloval sa do zápasenia. Zoznámil sa tam aj so svojím prvým literárnym radcom, spisovateľom Johnom Yountom. Ten ho nabádal, aby cestoval, a tak sa vybral do Viedne. Ešte na prípravnom kurze nemčiny v Cambridgi spoznal svoju prvú ženu Shylu Learyovú - partnerku na osemnásť rokov života a budúcu matku svojich dvoch synov Colina a Brendana.
Jej láska - ako John Irving pripísal k Pravidlám muštárne - vystačila na päť románov. Viedeň zaskočila Irvinga antisemitizmom a pridusene erotickou atmosférou. Našiel tam materiál k svoju prvému románu Slobodu medveďom - príbehu dvoch rozčarovaných študentov viedenskej univerzity Hannesa a Siggyho, ktorí s motorkou Royal Enfield prechádzajú rakúskym vidiekom a kujú plán, ako vypustia zvieratá z viedenskej zoo.
Dvadsaťsedemročný Irving už tu uplatnil svoj výnimočný rozprávačský dar a zmysel pre kombináciu reality a absurdity. Román mal úspech, Irwing dokončil štúdiá, začal pôsobiť aj ako tréner zápasenia. „Ani to, že som musel byť v telocvični, ani hodiny strávené cestovaním v autobuse na turnaje mi nezobrali nič z písania,“ píše v autobiografii.
Štvrtým románom bol bestseller Svet podľa Garpa, ktorý rozpútal garpomániu. V spletitom príbehu, plnom kurióznych situácií a postáv, karikuje americkú súčasnosť na mrazivú grotesku. Hlavná postava, priemerný spisovateľ T. (technik) S. (seržant) Garp, ktorý úzkostlivo bdie nad šťastím a bezpečnosťou svojej rodiny, sa stal hrdinom svojej doby.
Svet bizarných a dojemných hrdinov už Irwing neopustil: či už je to nekonvenčná rodinka Berryovcov z Hotelu v New Hampshire (1981), najdúch z Pravidiel muštárne (1985), malý veľký muž s prorockými schopnosťami v Modlitbe za Owena Meanyho (1989), zberateľ vzoriek trpasličej krve v Synovi cirkusu (1994) či najnovšie televízny reportér s odhryznutou rukou.
Literárna kritika však u Irvinga už nejaký čas konštatuje únavu, neschopnosť krátiť sa, vykrádanie vlastných nápadov a vŕšenie čoraz samoúčelnejších a vykonštruovanejších zápletiek. A Irving? Viac než švédsku akadémiu, ktorá rozdáva Nobelovu cenu, si váži cenu amerických akademikov, ktorí mu za adaptáciu diela Pravidlá muštárne priklepli Oscara. Sfilmované sú aj ďalšie Irvingove romány: Svet podľa Garpa, Hotel New Hampshire a Modlitba za Owena Meanyho. „Mám svoje publikum, a tak sa nemusím príliš starať o recenzie. No mám čoraz menej pochopenia pre recenzentov, z ktorých kopu poznám ako ľudí, píšucich o veciach, ktoré ani poriadne nečítali,“ povedal predvlani pre americký časopis Salon.
Autor: Ladislav Nagy
