Ang Lee pri nakrúcaní Hulka. FOTO - ČTK
Režisér Ang Lee o nevedomí ako zelenej oblude, o čínskej harmónii, o rodine a kultúrnom šokuTaiwančan ANG LEE, režisér oscarového Tigra a draka, jeden z najvychytenejších súčasných režisérov patrí k tým, čo udávajú tón súčasného akčného žánru. V debate s vybranými európskymi médiami hovorí o tom, ako sa od čínskych rodinných drám cez viktoriánske Anglicko dostal až ku komiksovému stripu. Jeho posledný, komiksom inšpirovaný film Hulk, je momentálne v slovenských kinách.
Čo vás lákalo na komikse ako The Hulk?
„Ide o pravé ja. To sa v tomto filme prejavuje telesne, a to ako veľká zelená obluda. Myslím, že každý si nosí v sebe svojho Hulka.“
Ako čo?
„On je nevedomie, ktoré sa schováva v negatívnom priestore. Alebo, ako hovoria Číňania: je to jin proti jangu. Hlavný hrdina, aby mohol prežiť, musí celú svoju citlivosť odblokovať. A každý, kto s ním príde do styku, narazí na vlastného Hulka. To rozohrávame s dávkou akčného umenia, romantiky a rodinných vzťahov.“
V Tigrovi a drakovi ste sa venovali čínskej popkultúre a v Hulkovi ste sa priblížili k americkej. Je to tak?
„To mi pripadalo úplne logické. Hulk je ešte triviálnejší než žáner bojových umení v Tigrovi a drakovi. Je to komiks a grécka tragédia. Väčší stres, väčší tlak, väčšie plátno. Filmovo som tu mohol robiť veci, ktoré by som si inak nemohol dovoliť.“
Aké to bolo, keď ste prišli študovať do Spojených štátov?
„Celú doterajšiu mladosť som pozeral americké filmy. Keď som prišiel po prvý raz do Ameriky, zdalo sa mi, že som v gigantických filmových kulisách. Bolo to veľmi vzrušujúce. Okrem toho som poprvýkrát konečne mohol skúmať to, čo ma zaujímalo, a to v origináli. Vlasť mi nikdy nechýbala, len jej kuchyňa.“
Je medzi západným a východným filmovým umením nejaký rozdiel?
„V čínskej spoločnosti sa všetci snažia potláčať konflikty v mene harmónie. Vždy ide o harmóniu - až sa to už nedá vydržať a vtedy vybuchne násilie, niekto urobí niečo absurdné. Západná kultúra je oveľa silnejšie verbalizovaná. A v dráme ide vždy o zrážku, ktorá potom rozvíri city aj myšlienky, aby sa ku koncu prečistili, či už cynizmom, v komédiách, alebo v tragickom výkriku. To bol najsilnejší kultúrny šok, aký som zažil.“
Ako by ste charakterizovali svoju výchovu?
„Vychovávali ma rodičia, škola a veľmi ma ovplyvnila klasická čínska kultúra, nad ktorou potom zvíťazila komunistická kultúra. Chudobní zvrhli vládnucu kultúru a začali od začiatku, v ruskom, proletárskom štýle, ktorý sa dnes znovu mení. Keď tam dnes prídem ako cudzinec, Taiwančan, vidím to. Ale tradičná čínska kultúra to akosi prežila. A potom, dnes žijem v Amerike. Aj tam som cudzinec, ale ako umelec som v šťastnej situácii, že z toho môžem spraviť umenie.“
Prečo sú rodinné vzťahy základom každého vášho filmu?
„Nebol som žiadnym veľkým rebelom, keď som vyrastal. Rodinný život bolo asi tak všetko, čo som poznal. A keď som odišiel z domu, založil som si vlastnú rodinu a šesť rokov som nechodil do práce. Písal som, varil som, staral sa o deti. Bol som muž v domácnosti. Mojím staveniskom bola rodina. Som k nej pripútaný a v nej som začal chápať, o čo v živote ide.“
EDWIN GRASSMEIER
