Milan Cais (druhý sprava) je bubeníkom, spevákom, producentom a lídrom skupiny Tata Bojs. V roku 1999 diplomoval v ateliéri Nových médií na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Medzi jeho najznámejšie diela patrí trojrozmerný prototyp autora p3D-01 a Nočný strážnik. V Českom rozhlase moderuje reláciu o výtvarnom umení Výtvarný hapenning.
Líder pražských Tata Bojs Milan Cais, prezývaný Bublina, sa na Pohode predstaví aj ako multimediálny umelec, vymyslel totiž Zlatú rybku
Koncerty Tata Bojs sú multimediálne show. Basgitarista Mardoša vtipkuje a šaškuje obklopený počítačmi, monitormi a niekedy má pri sebe aj rozprávajúcu sa hlavu. Autorom originálnej scény je bubeník, spevák a líder skupiny MILAN CAIS. Na Pohode nebude z technických dôvodom možné vidieť jeho výtvarné stvárnenie scény – ne jej postavenie treba dvadsať technikov a dvanásť hodín práce. Milan Cais prezývaný Bublina, sa však na slovenských festivaloch predsa bude prezentovať aj ako výtvarník. Vymyslel totiž Allgidance chillout stan s inštaláciou Zlatá rybka. Dvaja ľudia si v ňom vyberú na monitore videoklip. Ak sa im podarí pomocou joystickov dostať obidve trojrozmerné ryby do tunela, klip sa spustí.
Prečo vám napadli práve rybky a more?
„Voda a podmorský život je pre mňa symbolom pohody a harmónie. Návštevníci stanu by sa v ňom mali nadýchať pokoja. Rozprávkový svet v stane by mal byť opozíciu k chaosu vonku.“
Kľučkujete medzi hudbou a vizuálnom. Je intímne skicovanie inštalácii kompenzáciou za bláznivé koncerty?
„Eufória pri práci na objektoch je úplne iná ako pri hudbe. Je to príjemný kontrast, ale už roky riešim túto schizofréniu.“
Pred dvoma rokmi ste na sebe upozornili inštaláciou Nočného strážnika na Goetheho inštitút v Prahe, vystavovali ste v Rudolfine na Hniezdach hier a tiež na Bienále v Kahire. Zdá sa, že vaša schizofrénia je plodná.
„Príprava scény na koncerty nie je pre mňa dokonalou realizáciou vo výtvarnom umení. Potrebujem tvoriť aj osobnejšie veci, nielen gigantické projekty. Keď mám trochu voľna pri príprave albumu, odídem na chatu a tam pracujem na sochách pre galériu.“
Vás to láka naspäť do galérii?
„Pripravujem štrnásť nových sôch. Niektoré z nich sú zamerané na rodinu. Sú to veľké krabice, ktoré zvonka vyzerajú rovnako. Každá bude skrývať dušičku blízkeho človeka. Je to niečo ako zbierka dušičiek moderného vodníka.“
Neplánujete znova inštaláciu vo verejnom priestore?
„Na Nočnom strážnikovi ma najviac bavila konfrontácia umenia s pouličným divákom, ktorý bol nezaťažený znalosťami z výtvarnej oblasti. Teraz sa chcem venovať komornejšiemu umeniu.
Už vás nezaujíma ako pouličný divák reaguje na zvláštny objekt na ulici?
„Zaujíma, vlastne mám v hlave nový projekt. Vyžaduje ale väčší tím. Na Palachovom námestí pred Rudolfinom by sa otáčala obrovská informačná hlava. Miesto očí a úst by mala žiarivé monitory a miesto uší reproduktory. Formou teletextu a spravodajstva by informovala o meste. Hlavnú časť by ale predstavovala prezentácia vizuálnej tvorby mladých umelcov alebo obyčajných ľudí, ktorí nemajú možnosť prezentovať sa na verejnosti.“
Pred dvoma rokmi ste tvrdili, že z Goetheho inštitútu strážia oči prezidenta na Hrade. Kam by ste ich umiestnili dnes?
„Niekam, odkiaľ by kontrolovali politikov v celej Českej republike, ktorí majú na starosti náš vstup do Európskej únie. Dávali by pozor, aby nerobili chyby a aby to celé urýchlili.“
Lietajúci balón?
„Presne tak. Nočný strážnik by lietal k hraniciam a späť. A občas by tiež nakukli, ako to prebieha na Slovensku.“
Zoznam umenia vo verejnom priestore v Prahe sa začína a končí vaším Nočným strážcom, ružovým tankom na Smíchove a Miminkami na žižkovskom vysielači od Davida Černého, Žiarou na Rudolfine a Srdcom na Hrade Jiřího Davida. Čím to je, že Praha s prívlastkom mesto kultúry nepodporuje podobné projekty?
„Červenú im dáva predovšetkým časť pražského magistrátu. Mali by sa viac otvoriť tejto forme umenia. Tiež je to dôsledok českej konzervatívnosti a zaprdenosti. Inštalácia Srdce na Hrade výborne ukázala, akí sú Česi hanbliví. V iných európskych metropolách sú podobné inštalácie bežnou súčasťou mesta. Vďaka nim mestá dýchajú. Netreba sa báť kontrastu baroka a gotiky so súčasnosťou.“
V poslednom turné Tata bojs zohrávala výtvarná scéna podobne dôležité postavenie ako hudba. Nie je váš koncert skôr show?
„Je, ale snažíme sa, aby hudobná a vizuálna zložka boli vyrovnané. V minulosti som všetko musel stavať po nociach sám. Niekedy ma prestavané noci tak vyčerpali, že na koncerte som už nevládal odohrať. Súčasný luxus s technikmi je úžasný pocit.“
Autor: Praha
