FOTO – ARCHÍV
zopár miliárd fanúšikov sveta, dvadsať miliónov Austrálčanov chystali za jej olympijské zlato „polovicu kráľovstva“. Pôvodní obyvatelia zeleného ostrova Aboriginalovia by položili život. Cathy Freemanová bola jednou z nich.
Predvčerom dvojnásobná majsterka sveta a olympijská víťazka oznámila koniec aktívnej športovej činnosti. Austrálska socha slobody stratila túžbu po ďalších víťazstvách.
O pocitoch uvoľnenia a úľavy
Najdôležitejšia minúta Austrálie roku 2000 sa blížila. Vosk sa musel roztápať. Jemná exotická kráska pôsobiaca vysoko, hoci má iba 164 cm, pomaly zakľakla do blokov štvorstovky. Dávala si pozor na každý krok, akoby balansovala nad priepasťou. V zeleno-bielo-žltej kombinéze, farbách symbolizujúcich kontinet. V červeno-žlto-čiernych tretrách, „trikolóre“ Aboriginalov. Na ramene má vytetované: ‘cos I‘am free. Pretože som slobodná. Po 49 sekundách a 11 stotinách víťazí. Hlavný sydneyský štadión Australian zaplnený 112 524 divákmi je šťastím nepríčetný. Štart raketoplánu je oproti revu fanúšikov hudbou sláčikového kvarteta.
Ibaže Cathy sedela nechápavo a smutne. Povedala niečo absurdné: „Všetko to bolo zdrvujúce.“ Až potom vysvetlila: „Keď som dobehla, cítila som obrovské uvoľnenie a úľavu. Nič iné. Potom ma začali zaplavovať emócie davu. Vychutnávala som to. Sadla som si a snažila som sa zostať normálna.“ Cathy obiehala čestné kolo vo vzácnej pokore ku všetkým divákom, sprostredkovane celému svetu. Catherine Astrid Salome Freemanová sa narodila 16. februára 1973 v mestečku Mackay v austrálskom štáte Queensland. Detstvo mala zložité. Mame Cecilii sa prvé manželstvo s Normanom Freemanom nevydarilo. Bolo s ním síce veselo, Norman patril medzi známych aboriginalských šoumenov, ale život medzi austrálskou chudobou potreboval niečo iné. Druhý vzťah atlétkinej matky s Brucom Barberom bol ukážkový. Cathy spomína: „Keď mama stretla Bruca, bol to pre ňu najšťastnejší deň života.“ Pomlčala pri tom, že vo veľkej miere aj pre ňu. K športu ju priviedol nevlastný otec.
Dáma s anglickou výchovou
Útle, živé dievčatko bolo všetalentom. Rodina síce tiež nebola extra zámožná, ale deti dostali skvelé vzdelanie. Cathy študovala na klasickej noblesnej dievčenskej strednej škole v Toowoombe, bola jednou z troch dievčat čiernej pleti zo 600 žiačok. Klasický britský štýl internátneho života urobil z Cathy trochu neprístupnú, dumajúcu, ale veľmi zásadovú ženu nemeniacu názory. Vysokú školu už nestihla, veľmi rýchlo sa stala atletickou profesionálkou. Ako 16-ročná získala zlato v štafete 4 x 400 m na Hrách Commonwealthu v Aucklande.
Prvým trénerom Freemanovej v Ringwood Athletic Clube bol Rumun Mike Danila. Koučov vystriedala neúrekom, nebola ľahká povaha. „Táto veľmi silná žena vyžadovala všetko perfektné. Keby nebola taká nátura, tlak pred sydneyskou olympiádou by nevydržala. Pravda, bola aj svojhlavá a vyžadovala si zvláštnu pozornosť,“ povedal jej tréner v olympijskom roku Peter Fortune.
Po Sydney sa s ním rozišla a dala si atletickú prestávku a už nikdy sa nedostala do bývalej formy. Celosvetová spoločenská vážnosť, ktorú vnímala veľmi seriózne, jej odoberala sily na športovanie. Pribudli aj rodinné starosti. Cathy sa v roku 1999 zosobášila s Američanom Alexandrom Bodeckerom, mužom, ktorý podľa veku mohol byť jej otcom. Manžel čoskoro ochorel na rakovinu, slávna atlétka sa s ním začiatkom tohto roka v Londýne rozviedla, čo vyvolalo rôzne reakcie. Na Freemanovú to nepôsobilo dobre, nepatrila medzi ľudí, ktorí majú radi publicitu. Najmä nie zasahovanie do súkromných vecí.
Premohol ju pocit únavy
„Od sydneyského víťazstva som už nikdy necítila taký hlad po atletike, už nikdy som nemala pocit uspokojenia. Viem, aký je to pocit, byť najlepšou na svete a čo pre to treba urobiť. Cítim sa veľmi unavená. Zo všetkého,“ oznámila predvčerom na stretnutí v Londýne šéftrénerovi austrálskej atletickej reprezentácie Keithovi Connorovi.
Prvé veľké víťazstvo a prvý veľký šok spôsobila mladá Austrálčanka na Hrách Commonwealthu doma 1994. Vyhrala na 200 i 400 metrov a čestné kolo obiehala s modrou austrálskou vlajkou s Južným krížom i pestrou aboriginalskou, ktorá symbolizuje spálenú červenú zem, čiernych obyvateľov a rozžeravené slnko. Na olympiáde v Atlante 1996 bola na 400 metrov druhá (za Francúzkou Pérecovou, rodáčkou z Gudaloupe). Na majstrovstvách sveta 1997 v Aténach i Seville 1999 však štvrtku vyhrala a opäť sa prechádzala s oboma vlajkami.
Cathy: Austrálii ďakujem za všetko
Cathy ostro protestovala proti spolitizovaniu jej gesta. „Austrálii ďakujem za všetko. To, že som v Sydney zapaľovala olympijský oheň, je najväčšou poctou môjho života. Nechcem, aby sa olympiáda spájala s tým, že sa Cathy Freemanová hlási k aboriginalskému pôvodu. Chystám sa behať, najrýchlejšie, ako viem.“ Multikultúrny kontinent bol nadšený.
Cathy sa stala symbolicky stou austrálskou olympijskou víťazkou. Táto športová krajina má iste úspešnejších i slávnejších víťazov. Zrejme najslávnejšiu plavkyňu všetkých čias Dawn Fraserovú, tucet chýrnych tenistov, napríklad jediného na svete, ktorý vyhral dvakrát Grand Slam (1962, 1969) – Roda Lavera. Symbolom krajiny sa však stala charizmatická Cathy Freemanová. Ešte aj jej meno znamená – slobodný človek.
