Iracký chlapec prechádza v meste Diala cez rozhádzané zvyšky protilietadlových zbraní, ktoré zničili koaličné sily počas bombardovania irackých vojenských zariadení. FOTO – TASR/AP

Podľa civilného správcu Iraku Paula Bremera „je to na Iračanoch“. V každom prípade Američania budú v Iraku v najlepšom prípade minimálne rok. To je predstava civilistov. Vojaci sú menej optimistickí. Generál Tommy Franks povedal, že americká armáda zostane v Iraku až štyri roky.

Nová iracká ústava, ktorá by mala byť odobrená v referende bude podľa Washingtonu „napísaná Iračanmi a pre Iračanov“. Jej základnými piliermi by mali byť sloboda vyznania, rovnoprávnosť žien a federálne usporiadanie.

Nateraz nie je jasné, kto ústavu vytvorí. Hovorí sa o 250-člennom fóre, ktoré by po konzultácii s okupačnou správou vybrala iracká rada vlády. Vytvorenie fóra by mohlo trvať až do septembra, dokonca aj dlhšie a bude závisieť od celkovej situácie v krajine.

Dočasní irackí lídri sa tiež dohodli, že vytvoria špeciálny tribunál na súdenie bývalých predstaviteľov Saddámovho režimu. „Budeme na ňom súdiť ľudí podozrivých zo spáchania zločinov proti ľudskosti, genocídy a vojnových zločinov,“ objasnil ich zámer Entifad Kanbar z Irackého národného kongresu. „Do tejto skupiny, samozrejme, patrí aj najväčší zločinec Saddám Husajn.“ Súd z Husajnom je však vysoko nepravdepodobný a s procesom v neprítomnosti sa neráta.

Navyše na to, aby tribunál vôbec začal pracovať, je potrebné zmeniť iracký právny poriadok tak, aby mohli byť bývalí prominenti súdení. Rozsah obvinení, ktorým budú čeliť, zahŕňa masové popravy, vraždy a likvidáciu Kurdov.

Američania sa k vytvoreniu tribunálu stavajú opatrne a ešte nevedia, ako budú Iračanom vydávať predstaviteľov Saddámovho režimu, ktorých držia v zajatí. Americké ľudskoprávne organizácie si zasa myslia, že nie je dobré, aby obete súdili svojich trýzniteľov. Všeobecne však panuje názor, že ak má niekto súdiť bývalú irackú elitu, má to byť nezávislý iracký súd.

Právni experti tvrdia, že vytvárať nejaký nadnárodný tribunál, ako to bolo napríklad v prípade Juhoslávie, pre roztrieštenosť názorov na Irak asi nebude možné.

Akékoľvek aktivity novej irackej rady vlády, ktorú nezvolili Iračania, ale vznikla výberom a politickou dohodou, však vyžadujú, aby bola medzinárodne akceptovaná. Hlavne niektoré arabské krajiny poukazujú na to, že dočasnú vládu nemožno považovať za reálneho a akceptovateľného predstaviteľa Iraku. Prielom by mal nastať už na budúci utorok. Delagácia rady vlády sa zúčastní na špeciálnom zasadaní Bezpečnostnej rady OSN, čo by ju malo čiastočne legitimizovať. Arabské krajiny a niektoré európske metropoly sa však netaja tým, že úplne uznajú až irackú vládu, ktorá vzíde zo slobodných volieb.

JANA MIKUŠOVÁ