Sedlákom a Popradčanom Dušanom Brinckom.

„Niektorí legionári sú platení veľmi dobre, no väčšina až toľko peňazí neberie,“ začal rozprávanie Daniel Sedlák, bývalý košický obranca. Má za sebou dve sezóny v Megéve, potom hral za Mont Blanc a teraz sa dohodol na novom kontrakte s Angletom. „Nemá význam uzatvárať dlhšie zmluvy. Mnohé mužstvá sa popálili na tom, že angažovali priveľa cudzincov a potom skrachovali. Nesťažujem si, mal som ponúk naozaj dosť, funkcionári v Anglet sa mi zdajú seriózni, dali mi garanciu na jeden rok.“

V Mont Blancu, ktorý hral v druhej lige, manažment nestaval na cudzincoch, ale mladých odchovancoch. So Sedlákom tam bol už len Fín Koivisto. „V našej súťaži však nezriedka figurovali tímy s dvanástimi zahraničnými hráčmi, no iba dvaja-traja dostávali solídne peniaze. Prvá osmička mužstiev bola ekonomicky zabezpečená, zvyšných osem do konca decembra ešte ako-tak držalo krok, no potom sa vyskytli problémy.“ Keď je kasa plná, sú aj ambície klubov vyššie. Nie všetky prvoligové kluby chcú ísť medzi elitu. „Nadobudol som dojem, že nie výkonnosť, ale solventnosť mecenášov ovplyvňuje ciele účastníkov.“

Podobné skúsenosti má i Dušan Brincko, bývalý popradský obranca, ktorý vystriedal za štyri sezóny tri kluby - Gap, Besancon a naposledy Mulhouse (obsadil 3. priečku v superdivízii). Jeho spoluhráčom bol i košický odchovanec Juraj Faith. „Cudzincov bolo dosť, okrem nás Slovákov aj piati Švédi, dvaja Fíni a jeden Kanaďan. Vedenie si to mohlo dovoliť, lebo vlani disponovalo najväčším balíkom peňazí a vidno to na podmienkach. Na Slovensko ma to neťahá, lebo v terajšom tíme aspoň dostanem výplatu načas a nemusím nikoho prosiť, aby mi vyplatili mzdu, ako to počúvam od kamarátov doma. Mulhouse túži po titule, získalo ďalších Slovákov Paľa Segľu a Patrika Ščibrana. Ak to vyjde, bude to azda moja rozlúčka s francúzskym hokejom,“ dodal Brincko.

(zuk)