Marta KROPILÁKOVÁ, architektka, Bratislava:

„Je to možnosť dohodnúť sa, ako má vyzerať územie, na ktorom žijeme, ako majú byť usporiadané domy, stromy a cesty. Návrh pripravia architekti urbanisti, dohodnúť sa na ňom môžu a majú obyvatelia riešeného územia, ich zástupcovia - t. j. poslanci obecného alebo mestského zastupiteľstva, štátna správa a správcovia inžinierskych sietí. Keď dôjde k dohode, územný plán schvália poslanci zastupiteľstva a stáva sa záväznou normou. Celá námaha však vyjde nazmar, ak sa potom v praxi pri umiestňovaní, resp. odstraňovaní domov, stromov a ciest nedodržiava.“

Jaroslav PAVLOVIČ, environmentalista, Pezinok:

„Územné plánovanie môže byť najkomplexnejším nástrojom na zabezpečenie dobrého životného prostredia pre všetkých aj pre budúce generácie. Takéto poslanie však v praxi neraz nechápu ani samotné orgány územného plánovania a niekedy dokonca ani zainteresovaná verejnosť. Preto sústavne narastá najmä úloha verejnosti, aby sa podieľala na územnom plánovaní.“

Peter WILFLING, právnik, Trnava:

„Územný plán je aj na to, aby sa dodržiaval. Stanovuje záväzný spôsob využívania všetkých pozemkov v meste alebo obci. Ak napríklad stavebný úrad rozhodne o umiestnení alebo povolení stavby na pozemku, kde územný plán počíta s iným využitím, napríklad zeleňou, toto rozhodnutie je nezákonné. Účastníci konania prípadne iné osoby sa môžu obrátiť na súd s návrhom na zrušenie tohto nezákonného rozhodnutia alebo na prokuratúru so žiadosťou o vydanie tzv. protestu prokurátora proti tomuto rozhodnutiu.“