Židovskí veriaci sú presvedčení, že osady im pomôžu splniť sen o veľkom Izraeli. Jeho hranice sa nezhodujú s hranicami štátu Izrael a zahrnuje aj palestínske územia. FOTO- TASR/AFP
Na to, aby ste si v Izraeli založili osadu, nepotrebujete veľa. Stačí zmysel pre dobrodružstvo, odvaha, odpor voči autoritám a istá miera drzosti. Vyhliadnete si nejaký kopček, najlepšie v blízkosti fungujúcej usadlosti s vybudovanou infraštruktúrou a službami, postavíte si tam karavan a čakáte.
Ak sa nič nedeje a nikto neprotestuje, postavíte si ďalší karavan, natiahnete drôty, začnete budovať niečo stabilnejšie so základmi v zemi a žijete si svoj život. To, aká bude jeho kvalita, závisí od momentálnej politickej situácie, zloženia vlády, rozloženia síl vo svete a počasia.
Osada ako alternatíva
Faktom však je, že život v osadách, ktorý jedni označujú za prejav neúcty k zákonu a iní za nevyhnutný bezpečnostný záujem židovského štátu, nie je ani ľahký, ani pohodlný a ani bezpečný.
Zrejme preto priťahuje ľudí, ktorých životnou cestou je alternatíva. V osadách žijú exoti všetkého druhu – náboženskí fanatici, vizionári, ekologickí ultraaktivisti, americkí židia, ktorí hľadajú duchovno a zabudnutú vieru otcov. Všetci títo ľudia sú presvedčení, že to, čo robia, je správne.
„Máme na túto pôdu nárok z Biblie. Budujeme Erec Izrael,“ vysvetľuje Efraim z osady Ofra. Pred niekoľkými týždňami tam za asistencie médií nabehli buldozéry izraelskej armády a zhodili vodojem. Osadníci sa zabarikádovali, priviazali reťazami a odmietali osadu opustiť.
Ofra bola jednou z prvých osád, ktoré začal Izrael v posledných týždňoch likvidovať, aby splnil podmienky cestovnej mapy k mieru s Palestínčanmi. Mal by ich zlikvidovať asi sto.
Divoký východ
Efraim teraz aj s rodinou býva u rodičov v Tel Avive a chystá veľký plán. Do Ofry sa chce vrátiť a pokračovať v predchádzajúcom živote. Keď s ním hovoríte, máte pocit, že ste súčasťou tajného sprisahania a že za jeho prezradenie vás čaká trest.
Efraim, ktorý sa pravdepodobne volá celkom inak, si nemyslí, že ak sa s rodinou nasťahuje niekam len tak, bez povolenia, porušuje zákon. „Robia to tu všetci – Arabi, beduíni. Vláda s tým nerobí nič. Je to tu ako na divokom západe – prídeš, zoberieš si a je to tvoje.“
Efraim neskrýva, že okrem náboženských dôvodov a presvedčenia, že dietky Izraela majú nárok aj na palestínske územia, život v osade si vybral aj z ekonomických dôvodov. „Dopracovať sa k domu je ťažké, pôda je drahá, hypotéky vysoké.“
Za lacnejší život v karavane mimo hlavnej cesty sa však platí. Nie sú tam nijaké pracovné príležitosti, potraviny vozí špeciálne auto raz do týždňa. Osadníci z Har Brachy, osady asi hodinu vzdialenej od Jeruzalema, to potvrdzujú.
„Ak nemáte auto, čo je prípad väčšiny osadníkov, môžete absolvovať 40 kilometrov za tri hodiny,“ sťažuje sa jeden z nich. Do osád, ktoré oficiálne neexistujú, nechodia autobusy, a tak je jedinou možnosťou stop.
Deti do školy chodia tiež stopom. To, že na hlavnej ceste môžu poslúžiť ako terč palestínskemu ostreľovačovi, sa vníma ako nevyhnutné zlo.
Najlepšie je nasťahovať sa k bohatým
Lepšie sú na tom osady, ktoré existujú pri väčších sídlach. To je príklad Dan Magenu. Leží na kopcoch pri osade Elkana, asi 60 kilometerov od Tel Avivu. Zväčša mladí ľudia si tam pred niekoľkými rokmi začali stavať stany a budovať vlastnú náboženskú komunitu.
Niekedy tam však bolo viac vojakov ako obyvateľov. Napriek tomu, že vláda osady ako Dan Magen nikdy nezlegalizovala, vždy tam posielala vojakov, aby osadníkov strážili.
„Keď žijete v blízkosti zabehnutej osady, je to príjemnejšie. Ľudia odtiaľ vás odvezú, pomôžu vám. Niekde však ‚kopcových‘ osadníkov vidia neradi. Tvrdia, že provokujeme Palestínčanov, že priťahujeme teroristov. Tu, pri Elkane je to však v pohode,“ hovorí 20-ročná Američanka Chava. Prišla sem za svojím priateľom a kočovnícky život sa jej páči. Do niekoľko stoviek metrov vzdialenej Elkany by sa nikdy nepresťahovala. Vraj je príliš usporiadaná.
Elkanu, ktorá dostala meno podľa otca proroka Samuela, založili pred 25 rokmi. Má 3000 obyvateľov a je to fungujúce mestečko s rozľahlými záhradami, luxusnými domami, škôlkou, dvoma synagógami a niekoľkými obchodmi. Normou tam sú minimálne dve autá a viac ako tri deti. Elkanu obývajú ortodoxní veriaci moderného typu. Muži sú biznismani v Tel Avive. Obchodujú s diamantmi a informačnými technológiami a ich príslušnosť k viere prezrádza len jarmulka na temene. Ženy pracujú tiež a sú vraj tvrdšie obchodníčky ako muži.
Nás nikto nezruší
Osád ako Elkana je veľa. Sú rozvinuté, neustále sa tam sťahujú noví ľudia a prúdia tam veľké peniaze. Je tam ticho, bezpečne a nikto si nevie predstaviť, že by ich niekto zrušil kvôli mieru s Palestínčanmi. Napokon to ani nikto nepovedal. Premiér Šaron, veľký priaznivec osídľovania, sľubuje zrušenie osád. Ale len tých, ktoré považuje vláda za nelegálne, nie tých, do ktorých sa už roky investuje.
„Nikto nezruší osady, ako je Elkana. Sú to obrovské investície. Kto povie ľuďom, ktorí celý život šetrili na dom v dobrej osade, aby sa vysťahovali? A kam tých ľudí dajú?“ pýta sa päťdesiatnik Yossi.
Do Elkany sa prisťahoval z Tel Avivu, keď sa stal dôchodcom. Chce mať pokojnú starobu.
V osadách žije viac ako 200-tisíc Izraelčanov. Niektoré „osady“ sú vlastne mestami s niekoľkými desiatkami tisíc obyvateľov. V posledných rokoch tam umiestnili niekoľko tisíc ruských prisťahovalcov. Tieto mestá stoja 20, 30 rokov a s novými osadami nemajú nič spoločné.
Keď Izraelčania hovoria, že súhlasia so zrušením osád výmenou za mier, myslia tým izolované osady s niekoľkými stanmi a pár desiatkami obyvateľov.
Palestínčania, ale aj izraelské protiosadnícke skupiny však za nelegálne osady považujú aj mestá, ktoré vznikli politickým rozhodnutím izraelských vlád a ktorých vybudovanie zaplatili všetci Izraelčania.
„Myslím, že maximum, čo sa stane, je to, že z Elkany bude hraničné mesto s novým palestínskym štátom,“ prorokuje Yossi a ukazuje na arabskú osadu nad Elkanou.
Veľa ľudí, málo pôdy
Ani tá podobne ako židovská Dan Magen nevznikla celkom kóšer. „Naši susedia jedného dňa prišli, povedali, že je to tu ich a postavili si prvé domy,“ vysvetľuje Yossi.
Susedia – miestni Arabi s izraelským občianstvom však tvrdia, že prví tam boli oni. Majú pekné veľké domy a na každom obrovský satelit.
Spočiatku si robili napriek. Arabi hádzali na židovské domy zápalné fľaše, židia sa s nimi chceli biť. Potom si každý postavil vlastnú cestu. Žijú vedľa seba a obchádzajú sa. Zároveň sledujú, kto kde postaví nový dom. Nový dom znamená zabratie niekoľkých metrov zeme.
„Tu meter pôdy znamená viac ako niekoľko stoviek dolárov. O to viac, že sa tu možno budú vytyčovať hranice,“ hovorí Yossi s výrazom starozákonného mudrca.
„Už je to raz tak, kde je veľa ľudí a málo zeme vzniká tlačenica. Len Boh vie, prečo chce, aby sa jeho deti bili o niekoľko hrudiek zeme.“
