FOTO – ČTK/AP
á nepochádzala zo Spojených štátov - z krajiny „najväčšieho nepriateľstva a hrozby“.
Pred 20 rokmi poprosila mamu, aby list napísala. „A prečo to neurobíš sama?“ vnukla jej ona protiotázkou nápad, netušiac, koľko rozruchu spôsobí. Samantha to zobrala vážne. Vzala do ruky pero a detským písmom začala: „Drahý pán Andropov…“ Otvorene, ako to len deti vedia, sa ho opýtala, či chce jadrovú vojnu s Amerikou.
No odpoveď neprichádzala. Až po niekoľkých týždňoch si ju počas vyučovania zavolal riaditeľ školy do svojej pracovne. Volal reportér jednej z najväčších amerických tlačových agentúr. Či vraj napísala list prezidentovi Andropovovi. Jeho kópia sa totiž objavila v sovietskej Pravde - oficiálnom štátnom denníku. Až dovtedy si Samantha myslela, že sa k lídrovi socialistického bloku vôbec nedostal.
Doma ju zastihol ďalší telefonát. Tentoraz od sovietskeho veľvyslanca vo Washingtone. Vraj prezidentova odpoveď je už na ceste. O niekoľko dní ju Samanthin otec vyzdvihol na pošte.
Andropov ju ubezpečil, že žiadna vojna nehrozí a všetci Sovieti majú záujem na udržaní mieru. „Aby si sa o tom presvedčila na vlastné oči, pozývam ťa aj s rodičmi do Sovietskeho zväzu,“ čítala na konci takmer trojstranového textu.
A tak 7. júla pred dvadsiatimi rokmi už sedela v lietadle do Moskvy. V ZSSR si počas dvoch týždňov prezrela hlavné mesto i Leningrad, stretla sa s prvou astronautkou Valentinou Tereškovovou, povečerala s americkým veľvyslancom a strávila niekoľko dní v známom pionierskom tábore Artek na ostrove v Čiernom mori. Každý jej krok sledovali televízne kamery.
Hviezdne chvíle pokračovali aj po príchode domov. Rozdávala rozhovory, hrala v televíznom seriáli, vo veku dvanásť rokov napísala o ceste do ZSSR knihu. Na detskom kanáli Disney dokonca približovala v roku 1984 svojim rovesníkom kandidátov v prezidentských voľbách.
Zdalo sa, že ju čaká rozprávková budúcnosť. Tú však v auguste 1985 zahatala smrť po havárii lietadla. Spolu s otcom sa v ňom vracala z nakrúcania.
Sovieti jej venovali poštovú známku, prvé Hry dobrej vôle, rieku i vrch. V hlavnom meste štátu Maine zase stojí jej socha v nadživotnej veľkosti.
MARIAN MAJER
