Matka Tereza - Macedónka albánskeho pôvodu. FOTO - TASR/AP
Kontroverzia sa sústredí okolo cyrilického nápisu na monumente, ktorý znie: „Macedónsko vzdáva česť svojej dcére Gonxhe Bojaxhiuovej - Matke Tereze, Skopje 1910 - Kalkata 1997.“
Albánsky veľvyslanec v Ríme Pellumb Xhufi tlmočil svoje znepokojenie starostovi Walterovi Veltronimu, že nápis neobsahuje zmienku o jej albánskej národnosti. S rovnakou výzvou sa albánska vláda obrátila na Vatikán.
Albánska akadémia vied v zverejnenom komuniké vyhlásila, že etnický pôvod Matky Terezy „je celosvetovo akceptovaná pravda“.
Akadémia pripomenula, že keď Tereza v roku 1979 preberala Nobelovu cenu mieru, vyhlásila: „Mojou vlasťou je Albánsko.“
Opozičná Demokratická strana obvinila vládu, že „riadne nechráni“ dedičstvo Matky Terezy.
Minulý týždeň skupina desiatich albánskych intelektuálov vedená dlhodobým kandidátom na Nobelovu cenu za literatúru Ismailom Kadarem napísala Veltronimu list, v ktorom Macedónsko obvinila zo zneužívania geografického rodiska Matky Terezy na to, aby si „uzurpovalo jej osobnosť a skutky“.
„Dúfame, že nebudete súčasťou tohto projektu, ktorý falšuje históriu s cieľom získať politický prospech,“ uvádza sa v liste.
Matka Tereza sa narodila 26. augusta 1910 ako Agnes Gonxhe Bojaxhiuová albánskym rodičom v Skopje, ktoré je teraz hlavným mestom Macedónska - vtedy však bolo súčasťou Osmanskej ríše. Zomrela v roku 1997 vo veku 87 rokov v indickej Kalkate, kde pôsobila od roku 1929 a kde sa prácou pre chorých a chudobných stala univerzálnym symbolom súcitu. Mníšsky rád má v súčasnosti asi 650 centier v 123 krajinách, kde sa o chudobných a chorých stará asi 4000 rádových sestier a dobrovoľníkov.
Pamätník - pôvodne plánovaný na 90. výročie narodenia Matky Terezy v roku 2000 - má stáť neďaleko hlavného sídla rádu Misionárok lásky, ktorý Matka Tereza v Kalkate založila v roku 1949. Odhalenie sa plánuje na deň narodenia misionárky. (tasr)
