Jej úsilie však naráža na odpor dvoch najväčších cirkví - rímskokatolíckej a kalvínskej - a zároveň na odpor parlamentnej konzervatívnej opozície, ktorá má s obidvoma cirkvami úzke vzťahy a využívala ich podporu aj pri vlaňajších parlamentných voľbách.

Významným zdrojom financovania maďarských cirkví je možnosť daňových poplatníkov odovzdávať im jedno percento dane z príjmu. Za rok 2001 takto napríklad katolícka cirkev dostala 1,3 miliardy forintov (približne 220 miliónov korún).

V predchádzajúcich rokoch platilo, že ak súčet jednopercentných príspevkov určených cirkvám nedosiahne 0,5 percenta vyzbieraných daní z osobného príjmu, štát cirkvám rozdiel doplatí. Kompenzácie sa rozdeľovali podľa toho, koľko občanov na tú-ktorú cirkev prispelo.

Predchádzajúca konzervatívna vláda presadila zmenu zákona, podľa ktorého sa mali byť kompenzácie rozdeliť na základe výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2001. To vyhovuje práve katolíckej a kalvínskej cirkvi, ku ktorým sa tradične hlási najviac ľudí nezávisle od toho, či niekedy v živote vkročia do kostola.

K rímskokatolíckej cirkvi sa v sčítaní prihlásilo asi 52 percent obyvateľstva, ku kalvínskej 17 percent. Podľa rôznych sociologických prieskumov však medzi aktívnych veriacich podľa cirkevných meradiel patrí maximálne 15 percent obyvateľov krajiny.

Súčasná vláda pravdepodobne presadí rozdeľovanie financií pre cirkvi na základe pomerov jednopercentnej dane. Otázka je, či sa odváži ísť aj ďalej.

Vo vládnych kuloároch sa pripravujú plány na radikálnejšiu reformu. Konečným cieľom by mal byť stav, keď by na cirkvi prispievali iba veriaci, napríklad formou zvláštnych cirkevných daní. Je otázkou, či bude mať vláda odvahu podobný plán proti odporu opozície a cirkví presadiť.

Rozpočet by však cirkvám aj potom prispieval na ich verejnoprospešnú činnosť, napríklad na fungovanie cirkevných škôl. Nejde o zanedbateľné sumy. Iba na výučbu náboženstva dostala katolícka cirkev z rozpočtu na rok 2002 1,6 miliardy forintov (viac ako 240 miliónov korún).