FOTO – ČTK
Spisovateľ a dramatik Irving Stone patrí k najväčším americkým autorom 20. storočia. Jeho doménou boli predovšetkým životopisné romány, ktoré povýšil, i s posvätením kritiky, na bestsellery. Špecifický žáner umeleckej biografie v Stonovom čítavom podaní je totiž rovnako tak brilantnou a duchaplnou prózou, ako aj fundovanou literárnou štúdiou podloženou dôkladným historickým výskumom. Od narodenia literáta a neúnavného bádateľa v životoch slávnych ľudí včera uplynulo sto rokov.
Rodák zo San Franciska svoje štúdiá absolvoval na kalifornských univerzitách (Berkeley, Los Angeles) a dlhé roky na nich i učil - najprv ekonómiu a napokon ako hosťujúci profesor tvorivé písanie.
Kľúčovú úlohu v jeho živote hralo už od štúdií vlastné literárne dielo. Najprv skúšal písať detektívne príbehy pre rôzne časopisy a je aj autorom niekoľkých divadelných hier. Svoj pevný cieľ v živote i tvorbe našiel až ako tridsaťročný, keď sa začal zaujímať o život maliara Vincenta van Gogha.
Románom Smäd po živote (1934), fascinujúcej štúdii o priekopníkovi moderného maliarstva Goghovi, vzbudil senzáciu. Stone sa potom stal editorom literárnych pozostalostí slávnych ľudí, cestoval po svete a hľadal dostupné fakty.
Ďalším autorovým hitom bol Námorník na koni (1938) o živote Jacka Londona, po ktorom nasledovala séria ďalších životopisov vrátane slávneho románu o Michelangelovi - Agónia a extáza (1961).
Stone, ktorý napísal aj veľa článkov a kníh nielen historického charakteru, sa etabloval na majstra žánru a vlastne ho podľa kritiky i definoval.
Keď sa ho raz spýtali, či velikáni, ktorých starostlivo skúmal, majú niečo spoločné, odpovedal: „Píšem o ľuďoch, ktorí niekedy počas svojho života mali víziu či čin, ktorý ich presvedčil a oni sa pustili do práce. Boli roky na dne, nedarilo sa im najlepšie, ale oni sa vždy pozbierali,“ vysvetľoval Stone svoju fascináciu.
Človeka tohto typu, ktorý do konca života dokáže uskutočniť aspoň malú časť toho, čo si vytýčil ako životný cieľ, nemožno podľa vychýreného prozaika zničiť.
Svojím literárnym a zároveň skutočným postavám sa Stone snažil vždy dostať pod kožu. Dôkladne rozoberal ich často zložitú osobnosť, keď sa o ich normálnosti dalo hovoriť len s ťažkosťami. To však autor nepovažoval za nič divné. Vlastne to je podľa neho tá „červená niť“, ktorá geniálne osobnosti spája. „Žiadny umelec nie je normálny, lebo keby bol, nebol by umelcom. Normálni ľudia netvoria umelecké diela. Jedia, spia, vykonávajú rutinované práce a zomierajú,“ tvrdil presvedčivo.
Stone sa vo svojich dielach opieral o solídny a dlhodobý historický výskum a jeho práca sa vždy sústredila predovšetkým do knižníc. Tým vďačí úspešný spisovateľ za mnoho. Dokonca, napriek akademickým titulom zo známych univerzít, neváhal tvrdiť, že tú „lepšiu časť“ svojho vzdelania nadobudol práve štúdiom v knižniciach.
Keď prozaik židovského pôvodu (vlastným menom Tennenbaum) v roku 1989 zomrel, svet prišiel o jedného z najviac uznávaných autorov. Za vyše 60 plodných rokov zanechal výraznú stopu na literárnej scéne i vďaka prekladom najmenej do 40 svetových jazykov.
K Stonovej popularite prispeli i početné adaptácie jeho diel do filmovej, televíznej a divadelnej podoby. Zakladateľ niekoľkých literárnych inštitúcií (okrem iného Academy of American Poets) Irving Stone je držiteľom mnohých literárnych cien i čestných doktorátov. Zo šťastného manželského zväzku s Jean Factorovou mal syna a dcéru.
Zajtra - Transsibírska magistrála
Autor: PAVEL POKORNÝ, čtk
