Silvia Berlusconiho ako chobotnicu zobrazujú talianski ľavičiari už pomerne dlho. FOTO - TASR/AP
Na viacerých miestach Európy je medzi médiami a politikmi poriadne dusno. Je to len uhorkovou sezónou a tým, že nie je o čom písať? Nezdá sa. Takéto konflikty vznikajú rovnako v januári ako uprostred letných prázdnin. Tri súčasné vznikali dávnejšie, niektoré pred rokmi.
Analýza agentúry Reuters sa zamýšľa nad budúcnosťou britskej BBC, ktorá sa dostala do vážneho konfliktu s domácou vládou. Zaujímavá je situácia aj v Taliansku, kde verejnoprávna televízia vlastne vôbec neprezradila, prečo sa spustil v Európe taký veľký huriavk okolo premiéra Silvia Berlusconiho. A v Česku je prezidentská kancelária veľmi nespokojná s tým, ako o Václavovi Klausovi píše hradný spravodajca ČTK.
Blair - BBC
Predovšetkým príklad BBC by mal zaujímať novinárov verejnoprávnych médií, ale aj ich kolegov v súkromných médiách na Slovensku. BBC sa totiž v spore podarilo obhájiť svoju nezávislosť. V jej prípade ide skôr o to zachovať si povesť jedného z najdôveryhodnejších svetových médií.
Vzťahy medzi politikmi a BBC nikdy neboli ideálne, napríklad Margaret Thatcherová mala v čase konfliktu o Falklandské ostrovy veľké výhrady. Zostávalo však len pri nich (i keď Železná lady vedenie BBC vystrašila úvahami o privatizácii niektorých kanálov) a nič sa na tom nezmenilo ani teraz, keď BBC v jednej zo svojich reportáží tvrdila, že hlavný poradca premiéra Blaira prifarbil dokument o zbraniach hromadného ničenia.
Problémom neboli protesty vlády, že to nie je pravda, ale to, že tvrdenie opierajúce sa o utajený zdroj z tajnej služby nedokázala BBC podložiť z ďalších od seba nezávislých zdrojov. To sa pri prestížnej značke očakáva aj na základe jej vlastných smerníc.
„Čo sa týka nezávislosti, vyšla z toho BBC veľmi dobre. Ale pokiaľ ide o spravodajské metódy, to je o niečo horšie… Domnievam sa, že bude treba nejakým spôsobom podporiť dôveru v značku BBC,“ hovorí Jamie Cowling, vedecký pracovník Ústavu pre výskum verejnoprávnej politiky.
Berlusconi - RAI
V Taliansku novinári vo verejnoprávnych médiách musia bojovať o nezávislosť a zdá sa, že prehrávajú. Keď Európu začiatkom júla zaskočil ostrý výpad talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho proti nemeckému poslancovi v Európskom parlamente (prirovnanie k nacistickému dozorcovi), diváci v hlavných správach verejnoprávnej RAI 1 nedostali ani šancu pozrieť sa, čo vlastne ich predseda vlády povedal.
Paradoxne ako jediná to odvysielala jeho televízia Canale 5. Zato iný jeho kanál Rete 4 celú záležitosť odbavil slovami, že Berlusconi na provokáciu nemeckého poslanca reagoval vtipom.
„To, že najväčší spravodajský program neposkytol celú informáciu, je porušenie pravidiel,“ hovorí Mario Morcellini, profesor médií na Rímskej univerzite. Ľavicový denník La Republica vyšiel nasledujúci deň s hlavným titulkom „Zakryli uši a skryli európske prerieknutie.“
Berlusconi vlastní v Taliansku všetky významnejšie súkromné médiá (spoločnosť Mediaset) a jeho vplyv je zrejmý už aj vo verejnoprávnej televízii, kde sa vo vedúcich funkciách začali postupne objavovať jeho ľudia.
Naposledy sa Berlusconi v máji sťažoval na spravodajstvo verejnoprávnej televízie zo súdnej siene, v ktorej stál ako obžalovaný v korupčnom škandále. V televízii potom podrobila RAI redaktorov vyšetrovaniu, ako spravodajstvo pripravovali. To vzbudilo pohoršenie medzi ich kolegami a opozíciou.
To, že je verejnoprávna inštitúcia v takomto stave, ale nie je len Berlusconiho práca - už od vzniku RAI si ju prísne strážili všetky vládne strany a svojim verným často prideľovali dôležité posty.
Klaus - ČTK
Vzťah Václava Klausa k novinárom bol vždy komplikovaný a nič sa na tom nezmenilo ani po tom, čo sa stal prezidentom. Jeho kancelária tvrdí, že spravodajca agentúry ČTK na Hrade podáva neprofesionálne výkony.
Argumentujú správou ešte z marca, keď reportér chybne interpretoval slová Klausa o zmierovaní medzi Čechmi a Nemcami a namiesto toho uviedol, že prezident odsúdil povojnový divoký odsun sudetských Nemcov. Správu po 30 minútach stornovali a generálny riaditeľ ČTK sa prezidentovi ospravedlnil. Hrad ďalej tvrdí, že v správach sa často miešajú komentatívne prvky so spravodajstvom. Agentúra sa bráni a hovorí, že ich spravodajca je profesionál.
Nie je to prvá Klausova sťažnosť na médiá vo funkcii prezidenta. Už po referende o vstupe do Európskej únie sa sťažoval na Českú televíziu, že mu neposkytla dostatok priestoru. V tomto prípade nejde o systémový problém, ale skôr o komplikované vzťahy prezidenta a ľudí z jeho kancelárie s českou novinárskou obcou.
MAREK CHORVATOVIČ
