Bratislava 14. júla (TASR)- V týchto dňoch si pripomíname 160. výročie kodifikovania spisovnej slovenčiny. TASR v tejto súvislosti vydáva krátky dejinný prehľad udalostí vtedajších dní.
V dňoch 11. - 16. júla 1843 sa Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban, stretli na Hurbanovej evanjelickej fare v Hlbokom. Títo predstavitelia mladej generácie evanjelických vzdelancov (štúrovci) prerokovali podobu spisovného slovenského jazyka. Jeho základom sa stalo stredoslovenské nárečie, ktoré považovali za najrozšírenejšie medzi slovenským obyvateľstvom a tým aj najprijateľnejšie. Vybrali jazyk ľudových vrstiev aj preto, aby povýšili kultúrnu a vzdelanostnú úroveň všetkých Slovákov. Prostredníctvom kodifikovania spisovnej slovenčiny štúrovci prezentovali, že Slováci tvoria svojbytný kmeň (národ) spoločenstva slovanských národov. Tým pádom sa štúrovci dostali do rozporu so staršou generáciou evanjelických vzdelancov, ktorú reprezentoval Ján Kollár, a ktorá hovorila o československej národnej jednote. Kodifikovaním spisovnej slovenčiny štúrovci nadviazali na katolíckych bernolákovcov, ktorí uzákonili na základe kultúrnej západoslovenčiny prvýkrát spisovný jazyk. Aj z týchto dôvodov odišli Štúr, Hurban a Hodža v dňoch kodifikovania spisovnej slovenčiny za bernolákovským básnikom Jánom Hollým na Dobrú Vodu, aby im odobril ich rozhodnutie, čo on aj úprimne dojatý urobil. Mladá generácia bernolákovcov novú slovenčinu s radosťou uvítala, čo verejne prezentovala na stretnutí spolku Tatrín na rímskokatolíckej fare v Čachticiach (10. augusta 1847).
Udomácnenie terajšieho spisovného jazyka sprevádzali rôzne počiatočne bolesti, predovšetkým pokiaľ ide o ustálenie gramatiky. Hlavný iniciátor Ľudovít Štúr presadzoval zásadu "píš ako počuješ" (foneticky pravopis). Až neskôr, v októbri 1851 sa odohrala hodžovsko-hatalovská reforma štúrovskej slovenčiny, ktorá dala základ jej dnešnému pravopisu.
Nová kodifikovaná slovenčina preukázala svoju životaschopnosť už vo svojich počiatkoch okolo roku 1843. Svoje diela v nej písali Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič Samo Chalupka a ďalší predstavitelia, predovšetkým z výnimočnej generácie štúrovcov.
