Kedy by sme mohli začať ťažiť z morského dna?
„O deväť rokov, čiže do roku 2012, budeme na ťažbu technicky pripravení. Závisí to od situácie na trhu surovín vo svete. Ak sa medzitým nájdu na povrchu veľké ložiská napríklad mangánu, niklu, kobaltu, medi, tak to ťažbu z morského dna o pár rokov odsunie. Na druhej strane na miestach, kde sú teraz veľké ložiská kovov, môže napríklad nastať politicky nepriaznivá klíma alebo vojnový konflikt. Ťažbu z morského dna by to urýchlilo, navyše počas vojnových konfliktov je zvýšená spotreba kovov. Takže závisí od viacerých faktorov. Reálne odhadujem, že z morského dna začneme ťažiť o dvadsať-tridsať rokov.“
Načo sa používajú suroviny, ktoré máme na morskom dne?
„Mangán, nikel, kobalt sú prvky, ktoré zlepšujú kvalitu ocele. Napríklad nikel sa používa na výrobu nehrdzavejúcej ocele, zvyšuje aj jej tvrdosť. Meď sa nepoužíva len na výrobu umeleckých predmetov, riadov, ale najmä na výrobu vodičov elektriny a do rôznych zliatin. Kovy vieme využiť a ľudstvo ich určite bude potrebovať aj v budúcnosti.“
Ako sme na tom s výskumom morského dna a technológiou? Sme niekde v popredí?
„V medzinárodnej organizácii je 138 štátov, ale štatút tzv. pionierskeho investora, ktorý má Slovensko, dostalo len pätnásť štátov sveta. Medzi nimi sme v strede.“
Pre hrudky kovov na našom morskom dne je zaužívaný názov konkrécie a vyzerajú zhruba ako zemiaky. Ako ich budeme z dna ťažiť?
„Jeden projekt by som prirovnal k zberu zemiakov - akýsi traktor ide po morskom dne a zbiera konkrécie do kontajnera. Druhý projekt je vysávač, ktorý konkrécie vyťahuje. V oboch prípadoch by sme konkrécie vyťahovali z dna pomocou kombinovaného potrubia na lode a tie by ich odvážali do prístavov. Isté je, že vytiahnuť sa z morského dna dajú, nie je to žiadna utópia. Pred 45 rokmi, keď začali lietať družice, sme to brali ako politickú súťaž a trochu aj kuriozitu. Teraz nám družice pomáhajú pri zisťovaní počasia a v mnohých ďalších oblastiach, napríklad aj pri vyhľadávaní vody a nerastných surovín, zisťovaní presnej polohy v teréne. Veľa vecí, ktoré na začiatku vyzerajú ako kuriozita, neskôr sa stanú užitočnými. Projekty na zber konkrécií ešte nie sú dokonalé, ale do roku 2012 môže byť pokrok nečakane rýchly.“
Morské dno máme prenajaté? Platíme za prenájom, alebo je to naše dno?
„My ho máme spolu s Českom, Ruskom, Poľskom, Bulharskom a Kubou a neplatíme za vlastníctvo morského dna ani korunu, je to spoločné dedičstvo ľudstva, máme právo ho mať. Tak ako by neplatila napríklad naša loď plaviaca sa po mori za to, že chytá ryby.“
Slovensko má spolu s ďalšími piatimi krajinami 75-tisíc štvorcových kilometrov morského dna. Koľko je tam kovu?
„Za súčasných cien dohromady asi za 150 až 200 miliárd amerických dolárov. Na štvorcovom metri je päť až štyridsať kilogramov konkrécií. Ročne sa skladáme spolu s ďalšími piatimi krajinami po 150-tisíc dolárov, aby sme mohli vyslať expedičnú loď, ktorá dno skúma.“
Keby sme suroviny ťažili, používali by sme ich na vlastnú potrebu, alebo by sme s nimi skôr obchodovali?
„Náš priemysel by také obrovské množstvo surovín určite nepotreboval. Mohli by sme úspešne obchodovať. Je možné, že o dvadsať rokov by sme nezačali ťažiť prví my, ale napríklad nejaké kanadsko-americké konzorcium. Začne sa im dariť, budú mať kapacity, ale svoju časť vyťažia. Bude im ľúto prestať, tak možno budú prehovárať tých, čo majú na svojej časti dna dosť surovín, aby ju predali. Ak budeme šikovní, dobre sa zorientujeme, dala by sa hodnota, ktorá je na dne, získať priamo predajom a my by sme nemuseli ťažiť vôbec. Uvidíme.“
Na našom dne je v porovnaní s ostatnou časťou mora veľa surovín?
„Máme dno na najlepšom mieste, ktoré svetový oceán ponúka. Je to medzi Havajskými ostrovmi a Mexikom. Napríklad Nemci majú miesto v Tichom oceáne oproti pobrežiu Peru, a to nie je taká dobrá oblasť.“
Podľa informácií z rokovania vlády je pravdepodobné, že sa stanete prezidentom zhromaždenia Medzinárodnej organizácie pre morské dno, ktorá združuje 138 štátov. Je to pravda?
„Teraz prezidenta navrhuje východná Európa, a keďže som posledné dva roky bol viceprezidentom, je pravdepodobné, že funkcia prezidenta pripadne mne.“
RICHARD FILIPKO
