Liskavka obrúbená patrí k najvzácnejším druhom liskaviek.
FOTO – AUTOR
Celkom mi zmizol z dohľadu. Len čo liskavka pocítila slabý otras, hneď jej to podráždilo nervstvo. V jej mozgu vznikol zvláštny reflex, ktorý privedie živočícha k zdanlivému umŕtveniu celého tela. Hovoríme tomu katalepsia. Ale aj tak som si lámal hlavu nad tým, ako rozozná liskavka otras, ktorý som vyvolal dotykom rastliny, od otrasu, ktorý vznikne vetrom alebo dažďom. Pri týchto prirodzených pohyboch liskavka na zem nespadla, ba ešte viac sa držala nôžkami rastliny. Môže to byť len tým, že liskavka vníma otrasy rastliny, na ktorej sedí, a iné otrasy vie identifikovať.
Keď nad týmto skvelým zariadením hmyzu rozmýšľam, príde mi na um, že hmyzožravé vtáky – okrem dudka chochlatého – nenosia mladým do hniezda liskavku. Čiže voľný pád využíva najmä vtedy, keď vták priletí na konár. Už pri dotyku vtáčích nôh o vetvu dostáva impulz k rýchlemu pádu. Dudok zbiera potravu na zemi, a tam nájde aj „mŕtvu“ liskavku.
Na spadnutú liskavku topoľovú som si však počkal, lebo som ju chcel odfotografovať. Za krátky čas sa pozviechala a pomaly prešla vyššie do porastu. Keď som sa lepšie rozhliadol, zistil som prítomnosť viacerých liskaviek. Merali okolo centimetra. Niektoré sa pária na jar, samičky neskôr nakladú na listy kôpky vajíčok. V jednej je ich desať až dvadsať, takých kôpok samička urobí päť až sedem. Asi o týždeň sa vyliahnu drobné čierne larvy, ktoré sú pahltné. List rýchlo „predierkujú“, zostanú z neho len tvrdšie žilky. Potom utekajú na ďalšie listy. Ešte šťastie, že ich larválny vývin trvá len asi tri týždne.
Veľmi som sa potešil, keď som v poraste objavil peknú larvu liskavky. Bola už dospelá v poslednom štádiu vývinu. Vtedy už ani potravu neprijímala, pokožkou sa prilepila na kmeň stromu a tam sa zakuklila. O týždeň sa vyliahla liskavka. Moja radosť bola o to väčšia, že to bola vzácna liskavka obrúbená. Bola to nádhera, celá čierna s červenou obrubou okolo tela. Ale aj tak najkrajšia liskavka, ktorú som na výprave objavil, bola liskavka mätová. Zažiarila v slnečných lúčoch kovovozeleným leskom, pri rôznych uhloch dopadu svetla sa farby menili do červena, do zlatista s modravými dúhami. Podnietilo ma to k hľadaniu ďalších druhov. Liskavky sú drobné, okrúhle a hladké chrobáky, avšak s brilantnými farbami na povrchu tela. Sú to bylinožravce.
IVAN KŇAZE
