Permanentný make up obočia.
Permanentný make up, teda líčenie, ktoré žene vydrží roky, nie je vo svete modelingu, módy či celebrít žiadnou novinkou. Ujal sa aj na Slovensku, prvé salóny ho začali ponúkať asi pred desiatimi rokmi. Dnes je už bežne na zozname kozmetických služieb a zďaleka nie je výsadou iba žien, ktoré sa živia vizážou. Naopak, často po ňom siahajú zamestnané ženy-matky, ktoré potrebujú ušetriť čas a zároveň chcú byť upravené. Kým si však ľahnú pod tetovaciu ihlu, mali by si overiť, či kozmetička prešla odborným kurzom a má povolenie od hygienika vykonávať takýto úkon. Lepšie je vybrať si osvedčenú odborníčku, lebo namaľované linky, obočie či kontúry pier bude mať žena na tvári roky. Preto je veľmi dôležité, aby ju namaľoval skutočný profesionál.
K permanentnému make upu sa zo známych tvárí priznáva napríklad Dara Rolinc. Využila jeho korekčnú schopnosť a dala si dokresliť a zvýrazniť kútiky pier. Martina, ktorú sme zastihli v jednom zo salónov, kde robia aj permanentný make up, bola odvážnejšia. Pred dvoma rokmi si dala namaľovať linky na očné viečka, pred polrokom kontúry úst a teraz sa rozhodla upraviť si aj obočie.
Takto by očná linka mala na oku vydržať tri až päť rokov. O čo ide?
„O permanentnom make upe som sa dozvedela z časopisov,“ vysvetľuje Martina, prečo sa odhodlala na zákrok. „Zaujal ma, lebo s líčením som vždy mala problémy. Hoci mám pomerne veľké ústa, nemala som pekné pery. Boli nerovnomerné, takže som si ich stále obkresľovala kontúrkou. Výsledkom boli časté herpesy. Aj oči boli problematické. Mám ich pomerne malé a keď som sa maľovala, okamžite sa mi linky nad očami odtláčali. Zverila som sa teda do rúk kozmetičke. Najprv mi linky nakreslila, aby som videla, ako to asi bude vyzerať, a keďže sa mi to páčilo, rozhodla som sa. Keď som však išla na zákrok, mala som žalúdočné kŕče, bála som sa bolesti.“
Ústa upravené permanentným make upom. Na čo sa to odhodlala?
Permanentný make up je kozmetická metóda líčenia, pri ktorej sa pigmentačným prístrojom implantujú do hornej vrstvy pokožky prírodné farbivá. Odolávajú vode i potu a bez zmeny vydržia tri až päť rokov. Potom postupne strácajú intenzitu, až celkom zmiznú.
Permanentný make up, samozrejme, profesionálne urobený, zvýrazní prednosti tváre a koriguje drobné kozmetické nedostatky ako nesúmerné pery, žiadne alebo zle sformované obočie či nevýrazné oči. Touto metódou sa dajú vytvoriť aj rôzne obrázky na telo, ktoré – na rozdiel od tetovania – nie sú trvalé a rokmi sa z pokožky pomaly strácajú.
Utrpenie pre krásu
Čo podstupuje žena, ktorá sa rozhodne pre permanentný make up?
Pani Martina to opisuje takto:
„Ako prvé som si dala tetovať oči. Trvalo to necelú hodinku a bola som prekvapená, že to takmer vôbec nebolelo. Na radu odborníčky som si zákrok objednala na piatok, aby som si cez víkend mohla liečiť prípadné opuchy. Už na druhý deň ma však zavolal kamarát na kávu. Najprv som nechcela, ale nakoniec som išla a nikto si nič nevšimol. S perami to už bolo trochu horšie. Zákrok viac bolel a navyše ústa po ňom opuchli, vytvorili sa chrastičky. Kozmetička ma dopredu upozornila, že zhruba po dvoch týždňoch treba procedúru zopakovať, lebo na prvý raz farba na ústach určite nechytí rovnomerne. Opakovaného zákroku som sa bála, lebo ústa som mala ešte stále ubolené a spuchnuté. Zaujímavé však bolo, že na druhý raz už tak bolestivo nereagovali. Dokonca som rovno z kozmetiky mohla ísť do práce. Do dvoch týždňov sa chrasty celkom zahojili a odvtedy som v poriadku. Odvtedy nemávam ani herpes, ktorý som predtým, keď som si kontúry maľovala ceruzkou, mávala pravidelne.“
Cieľom je prirodzenosť
Martina si líha na lôžko pod ruky kozmetičky, ktorá dá jej obočiu žiadaný tvar.
„Mnoho žien si myslí, že pri permanentnom make upe treba obočie úplne odstrániť,“ hovorí Edita Horváthová, ktorá permanentný make up robí už niekoľko rokov.
„Nie je to pravda, farebný pigment sa vtetováva do chĺpkov a iba sa ním dokreslí tvar, ktorý pristane tvári. Farbou sa dokreslí tam, kde už obočie neustálym vytrhávaním úplne vypadalo. Permanentný make up obočia som napríklad často robila onkologickým pacientkam, ktorým po chemoterapiách vypadalo všetko ochlpenie. Pôsobí to oveľa prirodzenejšie, ako keď si vypadané obočie žena iba domaľuje, alebo si ho dá napúšťať. Navyše, pri maľovaní farba na koži dlho nevydrží.“
Kozmetička však upozorňuje, že každý chorý človek by mal tento zákrok najprv konzultovať s lekárom. Určite sa neodporúča ľuďom, ktorým sa zle hoja rany, alergikom alebo cukrovkárom. Treba rátať s tým, že po zákroku sa vytvoria väčšie či menšie opuchy a chrasty, ktoré treba ošetrovať framykoínom či oftalmoframykoínom, aby sa rany zahojili a nevznikol zápal či iné komplikácie.
Pozor na fušerov
Hoci permanentný make up má zvýrazniť ženskú krásu, ak ho neurobia profesionálne, môže sa zmeniť na nočnú moru. V Čechách sa v médiách dokonca pretriasal prípad, keď kozmetička permanentným make upom a následnými korekciami zničila žene tvár.
„Môžem odporučiť iba jedno – vybrať si overený salón,“ radí Edita Horváthová. „Existujú síce aj pigmenty telovej farby, ktorými sa prípadné chyby dajú korigovať či dokonca prekryť, ale lepšie je vyhnúť sa im. Veľmi dôležitá je skúsenosť kozmetičky, napríklad, aby vedela správne odhadnúť farbu a výsledok pôsobil prirodzene. Je to dôležité predovšetkým pri obočí. Najmä ženám, ktoré majú ryšavé obočie a sú bledé, treba odhadnúť správny odtieň, aby nepôsobili vulgárne. Napríklad namiešať do obočia trocha červenej.“
Edita Horváthová si permanentný make up vyskúšala aj na vlastnej tvári, takže vie, čo zákazníčka cíti.
„Urobila som si kontúry pier. Najnepríjemnejší je prvý dotyk pokožky s ihlou, no potom sa na to už dá zvyknúť. Bolesť je tlmená, skôr je to nepríjemný pocit. Aby sa žena čo najmenej trápila, tvár sa umŕtvi, používa sa na to napríklad lidokain v spreji, ktorý sa nanáša vatičkou.“
Prvý permanentný make up robila vraj kozmetička vlastnej mame.
„Bolo to obočie, je to už osem rokov. S výtvorom som bola veľmi spokojná, kochala som sa, aké je pekné. Naozaj to bolo urobené krásne, ale chýbali mi skúsenosti, takže som nemyslela na to, že tvár má aj mimiku. Mama ju má navyše výraznú, takže keď niečo rozprávala, jedno obočie smiešne stálo. Po čase som však nedostatok opravila a už to bolo dokonalé. Mama je dodnes nalíčená a veľmi spokojná.“
Praktické rady
Permanentný make up si dávajú robiť ženy každého veku.
„Moja najstaršia klientka mala sedemdesiatdva rokov, dala si robiť oči aj ústa a je na seba pyšná, že aj vo vysokom veku je stále pekne upravená.“
Najprácnejšie sú pre kozmetičku očné linky. Zákazníčky sa ich aj najviac boja, predsa len, pracuje sa v oblasti oka. Ale paradoxne, práve oči bolia najmenej. Linka môže byť hnedá, modrá, ale najlepšia je čierna, lebo keď ju očný tieň prekryje, ona sa farebne prispôsobí. Okrem toho vydrží na tvári najdlhšie.
Po zákroku musí žena rátať, že zhruba dve hodiny bude „mimo prevádzky“ a na upravovanom mieste sa vytvoria chrasty, ktoré sa musia samy zahojiť a odpadnúť. V žiadnom prípade sa nesmú strhávať, lebo sa linka poruší a môže dôjsť k zdravotným komplikáciám. Treba myslieť aj na to, že kým sa miesto zahojí, farba bude tmavšia. Pri obočí trvá zhruba dva týždne, kým „vybledne“ na konečnú farbu.
Zákrok, najmä na perách, treba opakovať. Na prvý raz farba nemusí chytiť pravidelne, napríklad tam, kde mávala žena herpes.
Permanentným make upom sa dá upraviť nielen kontúra úst, zväčšiť priúzka horná či dolná pera, ale v ponuke je už aj kompletné vypĺňanie pier.
„To je však už veľmi náročný zákrok aj pre zákazníčku, aj pre kozmetičku,“ hovorí Edita Horváthová. „Ide o bolestivú procedúru a klientka musí rátať s tým, že minimálne týždeň po zákroku nemôže ísť do práce, pretože sa na perách vytvárajú chrastičky. Výsledný efekt je však úžasný.“
Permanentný make up sa neodporúča robiť v čase dovoleniek, lebo na slnko by žena mala ísť, až keď sú rany úplne zahojené.
A čo sa s permanentným make upom stane zhruba po piatich rokoch? Buď ho treba obnoviť, alebo čakať, kým sa celkom vstrebe.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Názor dermatologičky
Dermatologička MUDr. Katarína Poláková z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave nevidí v permanentnom make upe problém.
„Technika je vhodná na korigovanie nedostatkov na zdravej ženskej tvári. Pracovník, ktorý tetováž vykonáva, však musí byť nielen zručný, ale i erudovaný. Musí napríklad vedieť, ako hlboko farbivá umiestniť. Keby ich dal plytko, len do povrchovej vrstvy pokožky, tetováž by zmizla za pár dní. Pokožkové bunky sa z bbazálnej vrstvy obnovujú smerom hore, čo je proces, ktorý trvá asi 28 dní. Bunky sa vysunú hore a odlúpu. A s nimi by sa odlúpol aj farebný pigment.“
Podľa lekárky by permanentný make up mali zvážiť alergici, ľudia s atopickým ekzémom či cukrovkári. Pri zdravej pleti sa opuchy a chrasty, ktoré zákrok sprevádzajú, za čas bez problémov zahoja, u nich môžu nastať komplikácie:
„Pri ekzémoch môže byť citlivá a zápalmi zmenená pokožka a hrozí nežiaduca herpetická či bakteriálna infekcia. Aj vtedy, keď sa dodržiavajú hygienické zásady, ako sú sterilné jednorazové ihly a podobne. Opatrní musia byť i alergici. Medzi kontaktné alergény patria aj kovy ako nikel či chróm, ktoré môže obsahovať tetovacia ihla. Rizikoví sú ľudia s cukrovkou, pretože diabetici sú náchylnejší na bakteriálne a kvasinkové infekcie kože. Pokiaľ ide o onkologických pacientov, keď sú už po liečbe a nemajú narušenú imunitu, môžu permanentný make up využiť a preklenúť tak čas, kým im ochlpenie vypadané po chemoterapiách opäť dorastie.“
