
Mnoho budov cirkvi dostali naspäť v dezolátnom stave. Napríklad nemocnice v Levoči a Bratislave, ktoré patria evanjelickej cirkvi. „Chceme, aby slúžili pôvodnému účelu, ale na to potrebujeme veľa peňazí,“ hovorí generálny biskup Július Filo. Budovu bývalej kardiovaskulárnej kliniky na Partizánskej ulici v Bratislave získala cirkev ešte v roku 1995. Odvtedy je však prázdna, nie sú peniaze na jej obnovu. „Nedarí sa nám nájsť partnera, aby sa budova vrátila na pôvodné účely. Mohla byť sociálnym zariadením alebo poliklinikou,“ povedal Filo. Na rekonštrukciu treba asi 200 miliónov korún, ďalšie peniaze na technologické zariadenia a iné vybavenie. Budovu na rohu Partizánskej ulice a Palisád postavili v tridsiatych rokoch minulého storočia. FOTO SME –
BRATISLAVA – Smer chce, aby sa v parlamente hovorilo o cirkevnom majetku. V septembri predloží novelu zákona o zmiernení majetkových krívd spôsobených cirkvám. Zaviazala by ich do istého času predložiť zoznam hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa im vrátil v reštitúciách. Ak by audit ukázal, že cirkvi sa dokážu financovať samy, Smer by navrhol prehodnotiť vzťah štátu a cirkví.
Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti môžu žiadať o vrátenie majetku, ktorý im štát zhabal po februári 1948. Zákon stanovil, kedy je možné majetok vrátiť, reštitúcie bežia buď mimosúdne, na základe dohody, alebo o nich rozhoduje súd. Preto dnes nikto presne nevie, aký majetok už cirkev dostala – jednotlivé rozhodnutia sú roztrúsené po súdoch, o mnohých prípadoch sa ešte stále nerozhodlo.
V Českej republike nebol hneď po rozdelení záujem o reštitúcie cirkevného majetku taký výrazný – doteraz sa vrátili cirkvi len tzv. „kultové stavby“ ako kláštory, kostoly a fary. O spôsobe, akým sa cirkvám vráti ďalší majetok, sa diskutuje. Vláda najskôr uvažovala o tzv. výčtovom zákone, kde by cirkev predložila zoznam, čo žiada vrátiť, a vláda by o každej položke rozhodla. Mala by tak aj prehľad o majetku cirkví. Paula Berdová z českého ministerstva kultúry však hovorí, že cirkvi predložili zoznam asi 25-tisíc položiek, zostavený podľa výpisov z pozemkových kníh, ktoré už boli často neaktuálne.
Česká republika cirkvám ročne dáva takmer 840 miliónov korún na platy duchovných, údržbu majetku a na administratívu. K vierovyznaniu sa v Česku hlási stále menej ľudí – podľa sčítania v roku 2001 asi 3,2 milióna. Na Slovensku dostávajú cirkvi od štátu 700 miliónov korún a k vierovyznaniu sa hlási stále viac ľudí, naposledy asi 4,5 milióna. Aj na Slovensku, aj v Česku môžu cirkvi žiadať štát aj o grant na konkrétne projekty. (haj)