„Je to hrozné. V žiadnom prípade to nemá nič spoločné s normálnymi pomermi,“ povedala šéfka európskej regionálnej kancelárie Medzinárodnej federácie novinárov Renate Schroederová.
Riaditeľ Shorensteinovho centra pre médiá, politiku a verejné otázky na Harvardskej univerzite Alex Jones je presvedčený, že je to dôkaz zlého fungovania demokratických inštitúcií v krajine. „Je to veľmi znepokojujúce a môže to zasahovať až na najvyššie vládne miesta. Zodpovední by mali byť potrestaní,“ hovorí Jones.
Posledný známy prípad, v ktorom hrá úlohu tajná služba a obmedzovanie informácií, sa podľa Medzinárodnej federácie novinárov objavil na Ukrajine. Tam parlament prijal zákon, ktorý umožňuje zatknúť novinárov, ktorí sú podozriví zo zverejnenia štátneho tajomstva. Týka sa to priamo informácií ukrajinskej tajnej služby.
„Všetci však vieme, že na Ukrajine je to s demokraciou pochybné. Chcete sa dostať do jednej skupiny s Ukrajinou?“ povedala Schroederová.
Odborníci tvrdia, že politicky motivované odpočúvanie médií tajnou službou je nezvyčajné. Priznávajú však, že po 11. septembri sa veľa zmenilo a viaceré krajiny prijali zákony, ktoré umožňujú polícii vyžadovať od novinárov, aby prezradili svoje zdroje.
„Sme proti tomu, aby sa novinári a médiá mohli stať objektom štátnej moci v akejkoľvek forme, aj keby išlo o bezpečnostné otázky,“ povedal agentúre SITA Anthony Löwstedt z Medzinárodného tlačového inštitútu.
„Podozrievali vás z terorizmu?“ nechápavo sa pýtala Schroederová.
Zahraniční novinári sú si istí, že ak by sa podobná kauza objavila v ich krajine, bol by z toho obrovský škandál. Zodpovednosť by museli prebrať politici.
„V Amerike by to bola veľká aféra. Aj keby mali povolenie od súdu, aj vtedy by médiá kládli veľmi nepríjemné otázky,“ hovorí stredoeurópsky spravodajca amerického denníka The New York Times Peter Green.
„Mali sme prípady, keď bezpečnostné zložky vstúpili do redakcií a zhabali dokumenty, už to vyvolalo vlnu zúrivosti. A to ešte nebolo nelegálne odpočúvanie,“ hovorí Jones z Harvardu.
Frank zo Süddeutsche Zeitung nepochybuje, že takéto odhalenie by „vyvolalo vlnu reakcií a verejnosť by bola pobúrená“. V krajinách strednej a východnej Európy, kde fungoval sovietsky systém, sú podľa neho na takéto praktiky ľudia trochu viac zvyknutí. „V týchto krajinách sa to dokonca na Západe ani nepovažuje za príliš veľké prekvapenie.“
Podobne reaguje aj šéf komentátorov v českom denníku Lidové noviny Miloš Čermák. Podľa jedného z najrešpektovanejších českých mediálnych expertov by reakcia v Českej republike bola podobná ako na Slovensku: „Vyšlo by viacero novinových článkov, médiá by požadovali, aby niekto odstúpil, ale vo finále by sa asi nič nestalo. U nás je to podobné Kocúrkovo ako u vás. V normálnej krajine by to bol škandál a mal by aj personálne následky.“
Čermák je však presvedčený, že ak by sa dokázalo, že odpočúvanie malo politický podtext, bola by to „príliš silná káva“ aj v Čechách. Ospravedlniteľné by to mohlo byť podľa neho iba v prípade, že by bol odpočúvaný redaktor podozrivý z korupcie, alebo iného trestného činu. Ale aj vtedy by musel odpočúvanie povoliť súd.
Slovenskí novinári o odpočúvaní
PETR ŠABATA, šéfredaktor Pravdy: „Ak také mienkotvorné noviny ako SME odpočúva tajná služba, je to veľký malér. Je dobré, že SME podalo trestné oznámenie. Malo by sa to vyšetriť, aby sa v budúcnosti zabránilo podobným praktikám. Myslím si, že to podlamuje dôveru ľudí v médiá, na ktoré sa občania obracajú s rôznymi sťažnosťami, podnetmi a informáciami, čo je dôležité pre demokraciu. Ak si však ľudia budú myslieť, že médiá sú odpočúvané, tak kto sa na ne obráti? Je to strašná správa.“
PETER VIŠVÁDER, šéfredaktor Národnej obrody: „Jednoznačne je to neprípustné, a je to zasahovanie do práv slobody médií.“
RICHARD RYBNÍČEK, ústredný riaditeľ STV: „V tomto okamihu rozumiem pobúreniu novinárskej obce. Potrebné je celú vec okamžite dôkladne preveriť najmä preto, že sa prípad dotýka mienkotvorného denníka, ktorý bol odpočúvaný tajnou službou. Kľúčové je najmä prešetriť motív tohto konania. STV bude celý prípad pozorne sledovať.“
MARTIN LENGYEL, generálny riaditeľ TA3: „Je to nepríjemná informácia pre všetky médiá. Ich redaktori si teraz nemôžu byť istí, kto ich kedy odpočúval a nevedia dať istotu svojim zdrojom. Médiá to stavia do neistoty. Mala by sa otvoriť verejná diskusia o právomociach SIS, aby sa čosi také nestávalo. Treba sa zamyslieť aj nad politickým pozadím kauzy. Fakt, že odpočúvali SME, sa využil v politickom boji.“
DANIEL KRAJCER, redaktor TV Markíza: „Považujem to za absurdné. Neviem o tom, že by SME alebo iné médiá boli podozrivé z nejakej trestnej činnosti. Tento problém už dávno prerástol kompetentným cez hlavy a nemám v tomto smere žiadne ilúzie.“ (sp)
