Ťažko sa žije kapele, ak jej členovia rýchlo vyletia nahor takmer výhradne zásluhou teenagerskej dravosti, z ktorej sa však dá ťažiť len na debutovom albume. To je presne prípad niekdajšieho írskeho tria a dnes kvarteta Ash.
V roku 1996, keď mali traja kamaráti Tim Wheeler, Mark Hamilton a Rick McMurray v priemere 17 rokov, nahrali skvelý album 1977 a zaradili sa k hlavným predstaviteľom takzvanej tretej britpopovej vlny. Vybavení skvelým ťahom na bránku sa opreli o pop-punkové melodické vypaľováky, ktoré dobre znejú z rádia a naživo rozoskáču ľubovoľne veľký štadión. Druhý album Nu-Clear Sounds bol prepadákom, napriek tomu, že Ash sa rozrástli o talentovanú a príjemne vyzerajúcu gitaristku Charlotte. Našťastie, dostali ďalšiu šancu a prednedávnom prišli ako nová kapela so starým názvom s tretím albumom Free All Angels.
Už jeho prvé vypočutie vraví, že sa rozhodli pokračovať, akoby pritvrdený Nu-Clear Sounds ani nikdy neboli nahrali. Takmer výhradný autor textov aj hudby Tim Wheeler zahodil za hlavu všetky pokusy o komplikovanejšie vyjadrenie a opäť sa spoľahol na štyri chytľavo poukladané akordy, zahrané s maximálnym nasadením a len občas podfarbené sladiacou sláčikovou sekciou. Osvedčený recept, ktorý sa tak účinne prejavil pred piatimi rokmi, aj tentoraz priniesol niekoľko naozaj vydarených kúskov. Walking Barefoot, Theres A Star, Someday alebo Shining Light sú bez problémov porovnateľné s bývalými hitmi Girl From Mars, Kung-Fu, Angel Interceptor a Oh Yeah. Je však otázne, či dokážu zaujať aj dnes, keď tí, čo si ich kedysi kupovali, už poväčšine počúvajú niečo úplne iné a teenageri sa s dôverou obracajú k inému popu.
Pravdepodobne ani médiá ako NME, ktoré z nich v začiatkoch spravili hviezdy, im tentoraz nepomôžu, a tak kapele hrozí, že aj keď v kontexte svojej kariéry nahrala naozaj dobrý album, ostanú jej členovia sklamaní. Alebo ich to prinúti urobiť dobre premyslený krok vpred, alebo už navždy ostanú prachom zapadnutým jednoalbumovým zázrakom z minulosti.
Autor: RADO ONDŘEJÍČEK (Autor je redaktor internetového magazínu www.inzine.sk)
