Šesťdesiatdvaročný režisér a umelecký riaditeľ londýnskeho Kráľovského národného divadla (RNT) Trevor Nunn chce ešte pred odchodom do dôchodku urobiť niečo pre mladých divákov. Prieskumy totiž ukázali, že v priebehu deväťdesiatych rokov klesol podiel obecenstva mladšieho ako 24 rokov na šesť percent. Z tohto dôvodu oslovil Trevor Nunn na spoluprácu 30-ročného režiséra Micka Gordona, absolventa Qxfordskej univrzity.

Gordon bol v rokoch 1998-2000 umeleckým riaditeľom The Gate Theatre, toto divadlo za jeho vedenia získalo Cenu Petra Brooka za najlepšie divadlo, on sám získal cenu kritikov za objav roka 1998. Na zozname jeho doterajších réžií nájdeme súčasné hry, ale aj opery či baletné predstavenia.

Pivo a zemiačiky

Mick Gordon od svojho príchodu do Kráľovského národného divadla nielen radikálne zmenil repertoár divadla, ale chystá sa zmeniť aj všeličo iné. Ako oznámila ČTK, v betónovom komplexe na brehu rieky Temže - South Bank, kde britské národné divadlo sídli presne 25 rokov, sa bude vo foyeri ponúkať aj lacné pivo a zemiačiky. Na balkónoch s výhľadom na rieku vraj bude gril a po predstaveniach aj diskotéky. Klesnú tiež ceny vstupeniek. Najdrahšie lístky na niektoré predstavenia budú stáť len 18 namiesto doterajších 32 libier.

Divadlo čakajú aj stavebné úpravy. Jedna z jeho scén Lyttelton Theatre bude rozdelená na dve: na scénu s hľadiskom pre 650 divákov a komornú scénu pre stovku návštevníkov. Rekonštrukcia divadla má vytvoriť ďalší štúdiový priestor na prezentáciu tvorby mladých umelcov - dramatikov i režisérov. Doterajšie štúdio Cottlesloe Theatre sa ukazuje ako primalé. Sebakritika vedenia sa z nášho pohľadu zdá prehnaná.

Sex a pedofília

V Štúdiu Kráľovského národného divadla začínali aj doteraz viacerí mladí dramatici, svoju javiskovú kariéru odštartovala napríklad aj šteklivá produkcia Closer Patricka Marbera či provokatívni Anjeli v Amerike amerického dramatika Tonyho Kushnera. Viaceré z týchto hier by naše publikum zaskočili otvoreným, výrazne slangovým slovníkom, citlivosťou k problémom homosexuality, využitím nových technológií ako internetový chat a podobne.

To všetko sa však možno bude zdať detskou rýmovačkou v porovnaní s tým, čo sa v Kráľovskom národnom divadle chystá. Inscenáciu hry Marka Ravenhilla - Molly House matky Clapovej, ktorá sa odohráva v 18. storočí vo verejnom dome pre osoby rovnakého pohlavia, označujú kritici už teraz za senzáciu.

Mick Gordon sa akoby skutočne chystal otriasť londýnskou divadelnou scénou. Naplánoval - vraj ako predkrm - 15 nových hier pojednávajúcich o sexe, pedofílii i podstate Boha. Pod názvom Štúdio: odrazový mostík sa už v minulej sezóne konali v spolupráci s divadlom The Gate Theatre prezentácie nových hier mladých britských dramatikov, ale aj hier zo zahraničnej dramaturgie.

A čo v našom Národnom?

Ale nezáviďme. V našom Národnom divadle sa sezóna tiež začne súčasnou hrou mladého maďarského autora Zoltána Egressyho Portugália. Neskôr majú na repertoár Činohry SND pribudnúť večne mladí autori: Bergman, Sofokles, Feldek, Janoušek, Grumberg, Moliere, Dostojevskij i Shaw. Ukáže sa, ktorá zo zvolených tém i inscenačných foriem dokáže rezonovať aj v mladšom publiku, dúfajme, že viac, ako sa to darilo produkciám SND v minulom období.

Trojicu stabilných režisérov SND doplnia počas tejto sezóny aj mladší kolegovia - nedávny absolvent VŠMU Patrik Lančarič i maďarská režisérka a herečka Enikö Eszényiová. O pive podávanom vo foyeri by som pre každý prípad uvažovať začala. Pri ňom by sme si mohli detailne prebrať všetky tabuizované témy, ktoré sa ani v tejto sezóne na naše javiská nedostanú.