zodpovedne.

Aj platobná karta, ktorá slúži ako náhrada hotovosti, sa dá zneužiť. Kľúčom ku karte a následne k účtu v banke je najmä osobné identifikačné číslo - PIN. Prezradením PIN a ľahostajným prístupom ku karte sa držiteľ karty vystavuje riziku. Je to podobné, ako keď sa podvodník dostane ku kľúčom od bytu svojej obete, tvrdí Peter Šmíd, vedúci odboru bankových kariet Slovenskej sporiteľne.

Povinnosti majiteľa

Podobne ako aj v iných prípadoch každý systém je bezpečný, len pokiaľ sa dodržiavajú predpísané pravidlá. Klient, ktorý si v banke prevezme kartu, je oboznámený s tým, že svoje identifikačné číslo (PIN) si má zapamätať, v žiadnom prípade by ho nemal mať vložené v peňaženke a už vôbec nie napísané na karte.

Podľa Šmída je veľmi dôležité, aby majiteľ mal prehľad, kde kartu má, a v prípade straty alebo krádeže ju dal vo svojej banke okamžite zablokovať. Zablokovanie karty znamená, že kartu už nebude možné použiť na ďalšiu transakciu - nebude možné pomocou nej vyberať peniaze z účtu. Zadanie zákazu je spojené s poplatkom, ktorého výška závisí od druhu karty. V každom prípade je poplatok za zadanie zákazu zanedbateľný v porovnaní s možnou stratou zo zneužitia karty.

Ďalším dôležitým pravidlom je, že pri narábaní s kartou musí byť jej majiteľ opatrný a nepustiť k sebe cudzieho. Môže sa totiž stať, že odpozoruje majiteľov PIN, potom mu ukradne kartu a pri prvom bankomate ju použije na výber hotovosti z účtu.

Karta by sa nemala požičiavať a jej majiteľ by nemal dávať svoje identifikačné číslo iným osobám. Nie vždy sa oplatí požiadať o výber peňazí kolegu, ktorému musíte dať kartu aj PIN. Zaznamenané totiž boli prípady, keď sa karta alebo PIN dostali k neoprávnenej osobe, ktorá ich zneužila. Dokonca existujú prípady, keď v rámci rodiny deti vyberali peniaze z účtu rodiča. „V neposlednom rade je dôležité kontrolovať si výpisy z účtu, či je tam len to, čo tam má byť. Veľmi veľa ľudí to nerobí,“ hovorí Šmíd.

Možnosti zneužitia

Najčastejšie sa karta stratí alebo ju ukradnú. V prípade odpozorovania PIN je skoro isté, že karta bude zneužitá na výber hotovosti. Zlodeji sa pokúšajú kartu použiť najmä na výber z bankomatu. Ak zlodej nevie PIN, vo väčšine prípadov sa pokúsi na kartu nakúpiť tovar, ktorý bude môcť ľahko predať. V niektorých predajniach sa dá použiť elektronická karta (Visa Electron a Maestro) aj bez zadania PIN. V takom prípade sa platba potvrdí podpisom. V niektorých zahraničných krajinách je to dokonca prevažujúci spôsob potvrdenia platby kartou.

Rozvoj elektronického obchodu dáva nové možnosti na zneužitie karty. Ak sa podvodník dostane k údajom vytlačeným na karte (platí to hlavne pre embosované karty), môže nakupovať prostredníctvom internetu. Podvody s kartami na internete sú rozšírené hlavne na Západe, kde dosahujú ročne obrovské objemy. Pred použitím karty na internete je dôležité overiť si, či predajca skutočne existuje a či má bezpečný spôsob platby. (Pri platbe je zákazník prepojený na iný server spravovaný bankou alebo autorizačným centrom, kam zadá údaje zo svojej karty, obchodník číslo karty pritom nevidí. O realizácii platby dostáva informáciu z banky.)

Podobne, ako sa dajú falšovať peniaze, falšujú sa aj platobné karty. Falzifikáty sú pritom rôzne. Môže sa stať, že niekto nájde kartu a nejakým spôsobom upraví na nej dáta. Takto upravené údaje sa dajú rozpoznať a obchodník za odhalenie a zadržanie upravenej alebo falšovanej karty dostáva zaujímavú odmenu. Ďalším spôsobom falšovania je skopírovanie dát z karty a prenesenie na inú kartu. Preto je dôležité, aby majiteľ vedel, čo sa s jeho kartou deje.

Podvody sa robia väčšinou s embosovanými kartami. Pri elektronických kartách je každá transakcia hneď autorizovaná, preto je zneužitie takejto karty náročnejšie. Slovenské banky majú často práve kvôli bezpečnosti zavedený režim autorizácie každej transakcie aj pre embosované karty.

Spôsoby zabezpečenia

Systém platobných kariet nie je zabezpečený len tým, že klient si musí dávať pozor na svoju kartu. K bezpečnosti významne prispieva aj dôsledný systém na monitorovanie používania kariet, ktorý ohlási, ak sa s nejakou kartou urobí nezvyčajná transakcia. „V takom prípade klienta neodkladne kontaktujeme a overujeme, či urobil takú operáciu, alebo nie,“ tvrdí Šmíd. Tento systém už úspešne odhalil niekoľko pokusov o podvod, a nielenže ochránil prostriedky klientov, ale podvodník bol zadržaný a odovzdaný do rúk polície.

Obchodníci sú vyškolení, ako majú postupovať pri platbe kartou, aké je podozrivé správanie zákazníka, čo majú kontrolovať a že v prípade platby bez zadania PIN treba skontrolovať aj podpis. „Obchodník môže vrátiť kartu zákazníkovi až vtedy, keď klient podpíše účet, aby ho mohol porovnať s podpisom na karte,“ povedal Šmíd. Ak má pochybnosti, môže klienta vyzvať, aby preukázal svoju totožnosť, alebo zdvihnúť telefón a údaje na karte si overiť.

Pri platení kartou banka preberá zodpovednosť za autorizáciu platby a garantuje, že zautorizované transakcie obchodníkovi uhradí. Okrem toho preberá zodpovednosť aj za to, že hneď, ako klient kartu zablokuje, sa s ňou už nebude dať vykonať žiadna transakcia. Kým karta nie je zablokovaná, zodpovednosť nesie jej majiteľ.

V prípade, že má majiteľ karty pocit, že jeho karta bola zneužitá, môže to v banke reklamovať. Ťažké pre klienta je obhájiť reklamáciu, ak bol pri platbe zadaný PIN. Podľa Šmída bolo dosiaľ viac reklamácií uznaných ako neuznaných. „Vieme však zistiť, ak je reklamácia neoprávnená, špekulatívna,“ zdôraznil Šmíd.

V prípade uznanej reklamácie dostane klient peniaze späť na účet. Reklamačné konanie však môže trvať dlhší čas, najmä pri reklamovaní transakcií vykonaných v zahraničí. „Klient je povinný reklamovať transakciu, s ktorou nesúhlasí, ihneď po jej zistení. Čím skôr tak vykoná, tým väčšia je pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia reklamácie a vrátenia prostriedkov na účet. Ideálne je reklamovať transakciu do tridsiatich dní od dátumu platby,“ uzavrel Šmíd.