foto – tasr/ap a archív
hokej
Návrat tridsaťsedemročnej modly v decembri 2000 do Pittsburghu Penguins prudko zdvihol sledovanosť NHL. Lemieux sa napriek chronickým zdravotným problémom opäť zaradil k jej najväčším esám a poistil si tak peniaze (približne dvadsať miliónov dolárov), ktoré mu v tom čase chudobný klub, ktorého bol od júna 1997 spoluvlastníkom, dlhoval. Podľa oficiálnej verzie sa Lemieux po tri a pol roku prestávky vrátil kvôli predčasne narodenému synovi Austinovi, ktorý ho nikdy nevidel hrať.
Lemieux skončil s hokejom na jar 1997 aj preto, že bol otrávený osobnou obranou, hákovaním a držaním. Keď vtedy jeden z najlepších hokejistov všetkých čias oznámil koniec kariéry, starosta Pittsburghu Tom Murphy oznámil, že po ňom pomenujú ulicu vedúcu k sídlu klubu.
Lemieux sa stal členom Siene slávy v Toronte ako jeden z najkreatívnejších hokejistov všetkých čias. Mal neopakovateľnú prihrávku, intuíciu na góly a zmysel pre kombináciu. Na olympiáde v Salt Lake City 2002 priviedol s kapitánskym céčkom kanadskú reprezentáciu k zlatým medailám.
