foto – tasr/ap a archív
krasokorčuľovanie
V krasokorčuliarskej histórii nikto nedostal skvostnejšie hodnotenie ako britský pár Jayne Torvillová - Christopher Dean na sarajevskej olympiáde 1984. Po voľnom programe ich ocenili dvanástimi šestkami, za umelecký dojem výlučne najvyššiu známku! Každá mala oscarový lesk.
Ľadová poéma na nesmrteľnú hudbu Maurica Ravela bola niečím takým objavným a nádherným, že diváci sprvoti zabudli tlieskať. Aby si poutierali slzami šťastia zmáčané oči. Nič krajšie dovtedy iste nevideli.
Nápaditý tanečník Christopher a večne meškajúca herečka Jayne boli na ľade jedno telo, jedna duša. Réžia jednoliateho Bolera bola ich nápadom. „Chceli sme stvárniť emotívny celok, ktorý zanechá hlbší dojem než na jeden večer,“ vyhlásili Dean s Torvillovou a oznámili odchod v najlepšom. Do večnosti vykorčuľovali športový evergreen.
V roku 1994 sa nottinghamskí rodáci nečakane vrátili na súťažný ľad. Skôr - vtedy už známych choreografov, ktorí v súkromí išli každý svojou cestou, prehovorili. Ona mala 37 rokov, on 36.
Stále boli očarujúci, vyhrali kodanské ME 1994 a na lillehammerskej olympiáde skončili tretí. Ich návrat bol krásnym pripomenutím si nekonečného príbehu Bolera.
