Olympijská história registruje hneď štyroch deväťnásobných víťazov (ruská gymnastka Latyninová, fínsky atlét Nurmi, americký plavec Spitz, americký atlét Lewis), ďalší štyria zvíťazili osem ráz (japonský gymnasta Kato, americkí plavci Biondi a Thompsonová, atlét USA Ewry). Z tejto plejády mohol iste niekto dosiahnuť okrúhlu desiatku. Lenže po nej nasleduje symbolický tucet…
Ďalší oriešok - máloktorý legendárny pretekár si môže povedať, že dosiahol všetko. Lewis vyhral deväť zlatých a štyri zlaté v diaľke po sebe, ale neskočil vysnívaných deväť metrov, ba ani svetový rekord. Legendárny hokejista Wayne Gretzky vyhral štyrikrát Stanleyho pohár, ale nie je majstrom sveta a z olympiády ani medailistom.
Najlepší oštepár všetkých čias Jan Železný vyhral po tri razy olympiádu, majstrovstvá sveta, drží najlepší výkon histórie, ale nikdy nebol kontinentálny šampión. Slovenský futbalista storočia, strieborný z MS 1962 v Čile, jeden z najlepších stredných obrancov sveta svojej doby Ján Popluhár sa nikdy netešil z domáceho titulu. Ten nemajú napríklad ani takí hokejisti, akými boli Dzurilla, Nedomanský, Golonka.
Obdobie odchodu teda väčšinou ovplyvňuje zdravie, snaha vyniknúť v civilnom povolaní, rodina. Aj také, čomu sa v bežnom živote hovorí „prepracovanosť“, čiže strata chuti do športu. Veľký pretekár však väčšinou skutočne končí v momente, keď už začne cítiť, že by na ihrisku pôsobil trápne. Strácal by kredit u fanúšikov.
Spletité je i lúštenie záhad návratov športových legiend po väčšej prestávke. V poslednom období sa také prípady množia. Nie každému sa v bežnom živote darí ako v športovom. Svoje môžu zohrať peniaze. Čo však napríklad taký Jordan s pomiliardovým (dolárovým) majetkom? Láska k basketbalu? Túžba okolia ho vidieť hrať? Sladká chuť slávy a popularity u miliónov fanúšikov? Zrejme všetko dohromady.
V podstate je každý príbeh návratu krásny, svojský a ojedinelý. Tak treba pochopiť aj náš malý výber, ktorý sme urobili bez akýchkoľvek kritérií možnej exaktnosti. Športové dianie ju totiž ani neobľubuje.
