Nemecko vyhralo posledný diplomatický boj týkajúci sa komunistickej minulosti jeho východnej časti. Po viac ako desiatich rokoch americká CIA súhlasila, že vydá takzvané „rosewoodske dokumenty“. Ide o zväzky spolupracovníkov bývalej tajnej služby komunistického východného Nemecka Stasi, ktorí pôsobili v bývalom západnom Nemecku alebo v iných krajinách západného bloku.
Američania zväzky získali krátko po páde berlínskeho múru pri operácii nazvanej Rosewood. Nemci o ich vydaní so CIA rokovali už niekoľko rokov, k dohode ale došlo až minulý mesiac. Po odtajnení ich bude môcť dať nemecký Gauckov úrad zabezpečujúci správu dokumentov Stasi k dispozícii na výskum. Nazrieť môžu aj osoby, ktorých sa dokumenty dotýkali.
Spisy obsahujú identifikačné karty viac ako 50-tisíc ľudí - väčšinou nemeckej národnosti - ktorí v Stasi pôsobili od roku 1950. Doteraz o nich takmer nikto nevedel, že pracovali ako špióni. V archíve Stasi sa totiž nachádzajú len ich krycie mená. Skutočné priezviská, identifikačné čísla i ciele sledovania odhalí až 381 CD-Romov, na ktoré Američania údaje z pôvodných mikrofilmov prekopírovali.
„Môžeme očakávať ďalšie detaily o západnej sieti Stasi, jej objektoch a metódach,“ hovorí Helmut Mueller-Enbergs, výskumník v archíve Stasi. Tú odborníci pokladajú za druhú najkrutejšiu komunistickú tajnú službu, hneď za sovietskou KGB. Podľa neho pomôžu objasniť aj ďalšie informácie, ktoré doteraz nedávali zmysel. „Až toto vyzlečie komunistickú diktatúru donaha,“ myslí si. Nemecká mozaika intríg, špionáže a prenasledovania by sa tak mala skompletizovať.
Vedúca archívu Stasi Marianne Birthlerová je však opatrnejšia. „Nečakajme žiadne senzačné odhalenia,“ hovorí pre Berliner Zeitung. Naráža na fakt, že spisy neboli ani doteraz celkom neznáme. Mohli totiž s nimi pracovať vyšetrovatelia komunistických zločinov. Avšak len na americkej pôde. Birthlerová preto neočakáva nové „príťažlivé“ procesy. Jedným z dôvodov je i to, že desaťročná lehota, ktorá bývalým agentom Stasi zakazovala pracovať v štátnych službách, už uplynula. Ak doteraz vo funkcii zotrvali, hrozí im nanajvýš len morálne odsúdenie. No priznáva, že nové informácie prispejú k historickému prehodnoteniu špionáže východonemeckého režimu voči svojmu západnému susedovi. „Mohli by zaujať aj verejnosť, ktorá sa rada dozvedá o minulosti politikov či verejných predstaviteľov,“ dodáva.
Pre Stasi však nepracovali len Nemci. Viacerých spolupracovníkov v západných krajinách získavala služba priamo v zahraničí, ale i počas ich pobytu v NDR. Mueller-Enbergs odhaduje, že len zo západného Nemecka robilo pre Stasi viac ako 12-tisíc ľudí. Z toho takmer štvrtina aj v čase pádu berlínskeho múru.
Silné zázemie mala služba i v Británii, kde sa neustále objavujú nové prípady. Obvinenia smerujú predovšetkým na akademickú pôdu a ministerstvo zahraničných vecí. Posledné z nich pred dvomi týždňami publikoval historik Anthony Glees. Na mušku si zobral bývalého popredného člena Liberálnej strany Johna Ropera. Ten však akékoľvek prepojenia so Stasi - rovnako ako všetci pred ním - odmieta.
Čo bola operácia Rosewood?
Ako získala americká tajná služba mikrofilmy so zväzkami Stasi, nie je dodnes celkom jasné. Operácia mala názov Rosewood. Existujú dve verzie. Podľa prvej získala CIA kópie mikrofilmov v roku 1992 prostredníctvom bývalého príslušníka sovietskej KGB, ktorý kedysi pracoval vo východnom Berlíne. Mikrofilmy boli pritom súčasťou rozsiahlej dokumentácie, z ktorej veľkú časť v centrále Stasi krátko po páde komunistického režimu zničili.
Podľa druhej verzie pomohli CIA získať dokumenty bývalí generáli Stasi. Tí vedeli, že existujú tri sady dokumentov. Prvá sa nachádzala na ministerstve pre štátnu bezpečnosť vo východnom Berlíne. Po tom, ako časť z nej po vypuknutí revolúcie zničili, člen americkej spravodajskej služby nadviazal kontakt s generálmi Stasi a zabezpečil prevezenie zvyšných dokumentov do tretieho štátu východného bloku. Generáli pritom kalkulovali s rôznymi možnosťami vývoja a nechceli byť závislí od Moskvy, kde sa nachádzala ďalšia sada. Po definitívnom páde komunistického režimu sa však po vyjednávaní rozhodli CIA mikrofilmy predať. Ich cena bola údajne 1 milión dolárov. (mm)
