samozrejme, všetko bolo načierno, bez papierov. Bolo to skôr také študentské, ale v inej izbe býval pár a neboli študenti. Normálne pracovali, len nemali na lepší prenájom,“ hovorí mladý muž, ktorý sa prisťahoval do hlavného mesta zo stredného Slovenska.

„Teraz mám prenajatý dvojizbový byt skoro za jedenásťtisíc. Zháňal som si ho cez realitnú kanceláriu - ohraničil som si cenu 10-tisíc. V ponuke mali na prenájom pätnásť dvojizbových bytov, ale ani jeden do desaťtisíc. Dva mali za jedenásť. Keď som sa rozhodol, že ho vezmem, jeden z nich už bol obsadený.“

Jedenásťtisíc za dvojizbový byt je už vrátane elektriny, vody, plynu a byt je zariadený. „Okrem televízie tam je všetko, aj práčka, chladnička. Realitka mi dala zmluvu na rok, vopred som musel zaplatiť za tri mesiace a potom každý mesiac. Izby sú zariadené tak, aby mohli byť samostatne v každej izbe iní nájomcovia, ktorí majú spoločné priestory - kúpeľňu, kuchyňu a chodbu. Zdá sa mi, že nie je veľký rozdiel medzi zariadeným anezariadeným bytom, možno do dvetisíc korún. Za sumu okolo desaťtisíc je problém zohnať taký byt. Za pätnásť sa dá zohnať kdekoľvek. Pozeral som viac bytov a niektoré boli v hroznom stave. Bol som v jednoizbovom v bytovke, ktorá vyzerala ako tie, čo sa robili kedysi pre robotníkov - na chodbe asi desať bytov. Chceli za prenájom desaťtisíc. Bola v ňom jedna rozpadnutá posteľ a pohovka, ktorá sa dala rozkladať. Skriňa tam tuším ani nebola. Majitelia spomínali, že predtým im nájomcovia nezaplatili za dva mesiace a všetko zariadenie im ukradli. Takže tí, čo prenajímajú načierno, podstupujú určité riziko. Ani vzmluve, čo mám teraz, nie je napísané, aké zariadenie je v byte. Iba, že ho mám dať do pôvodného stavu.“

Autor: rf