Uhryznutie je nebezpečné pre alergikov, chorých a malé deti. Je rozdiel, či zasiahne jedným jedovým zubom alebo dvoma. „Vretenica dokáže regulovať jedový aparát, nie vždy pri uhryznutí vypustí jed,“ informoval zoológ zo Slovenského národného múzea v Martine Boris Astaloš. Vnútorné krvácanie a následnú smrť môžu spôsobiť hemoragické zložky, druhá zložka jedu - neurotoxíny môžu vyradiť z činnosti nervy, podmieňujúce dýchanie a spôsobiť smrť udusením.
Najlepšou prevenciou pred uhryznutím je sledovať, kde sa pohybujeme a kam si sadáme. Vretenica je plachý, nočný tvor, cez deň odpočíva, slní sa a naberá teplo. Uhryzne len v ohrození, keď na ňu niekto stúpi, alebo ju zasiahne palicou. Na Slovensku žije niekoľko tisíc týchto jedovatých hadov, najviac im vyhovujú zmiešané lesy.
Okrem plazov produkujú jed aj ďalšie druhy žijúce na Slovensku, napríklad mravce, z chrobákov bystrušky alebo májky. Jedine včely a osy môžu byť agresívne aj bez vonkajších impulzov. Schopnosť tvorby jedu majú aj pavúky. „Účinnosť ich jedu je porovnateľná s jedom včely, takže veľké nebezpečenstvo nehrozí,“ dodal Astaloš. (tasr)
