Podobná udalosť sa naposledy udiala v decembri roku 2000, keď svoj návrat na ľad oficiálne potvrdil Mario Lemieux. Jeden z najlepších hokejistov histórie obliekol dres svojho Pittsburgh Penguins, ktorý už v tom čase vlastnil ako „vyvesené číslo“, po triapolročnej prestávke. Návrat teraz tridsaťsedemročnej modly prudko zdvihla sledovanosť NHL a Lemieux sa napriek chronickým zdravotným problémom opäť zaradil k jej najväčším esám.
Ted Lindsay
V 50. rokoch pôsobila v NHL útočná formácia Detroitu zvaná Production Line v zložení Gordine Howe, Sid Abel a Ted Lindsay. Lindsay bol v roku 1957 vymenený do Chicaga, kde prežil ešte tri sezóny a potom ukončil kariéru. Presťahoval sa späť do Detroitu a občas chodil s Red Wings trénovať. Abel sa zatiaľ stal trénerom a generálnym manažérom skupiny a roku 1964 svojho bývalého spoluhráča presvedčil k návratu. Lindsay si v 39 rokoch zahral ešte sezónu.
Bernie Geoffrion
Útočník Bernie Geoffrion mával v časoch svojej slávy jednu z najtvrdších striel v NHL, ktorá mu vyniesla prezývku Boom-Boom. Až do roku 1964 obliekal držiteľ Hart Trophy (1961) dres Montreal Canadiens, potom začal trénovať farmársky tím Quebec Aces. Po dvoch rokoch sa v tridsiatich piatich rokoch ako hráč New York Rangers vrátil do NHL a zohral za nich ďalšie dve sezóny.
Jacques Plante
Geoffrionov spoluhráč v Montreale Jacques Plante čaroval v bránke a v roku 1962 ho ako prvého gólmana ocenili Hart Trophy. Po jedenástich sezónach ho Montreal v roku 1963 predal do New York Rangers, kde Plante po dvoch rokoch s hokejom skončil. V ročníku 1968/69 ho k návratu presvedčili funkcionári St. Louis Blues. Plante v prvej sezóne získal svoju poslednú z rekordných siedmich Vezinových trofejí. V ročníku 1970/71 ako štyridsaťdvaročný prestúpil do Toronta a roku 1973 definitívne skončil.
Gordie Howe
Legendárny Gordie Howe bol dvadsaťpäť rokov hokejovou ikonou v Detroite. Tento útočník utvoril množstvo rekordov NHL, ktoré dokázal prekonať neskôr až Wayne Gretzky. Štvornásobný držiteľ Stanley Cupu a majiteľ šiestich Hart Trophy a Art Ross Trophy sa rozlúčil s hokejom pre zranenia v roku 1971, ale dlho bez neho nevydržal.
V roku 1973 obliekol dres Houston Aeros z WHA a hral v jednom útoku so svojimi synmi Markom a Martym. V sezóne 1979/80 potom nastúpil opäť v NHL. Za Hartford v 51 rokoch odohral všetkých osemdesiat zápasov a bol siedmym najproduktívnejším hráčom tímu.
Guy Lafleur
Ďalším slávnym hráčom, ktorý sa vrátil do NHL, hoci už predtým ukončil kariéru, bol Guy Lafleur. Montrealský Le Démond blond, ktorý v 70. rokoch päťkrát vyhral Stanleyho pohár, dvakrát získal Hart Trophy a trikrát Art Ross Trophy, obliekol modro-červený dres naposledy v novembri 1984. Neskôr však svoj predčasný odchod ľutoval a v auguste 1988, pár dní pred svojím uvedením do Siene slávy, ohlásil návrat. Odohral jeden rok za New York Rangers a dva za Quebec Nordiques, pričom hokej nakoniec zanechal ako tridsaťdeväťročný v roku 1991. (čtk)
