Bola raz čierna vrana, ktorá chcela byť bielou labuťou. Tak ako ostatné vrany, aj ona žila na strome. Mohla mať pokojný život, lebo mala pevné hniezdo a dobrú stravu, no nebola spokojná. Pozorovala pôvabné labute, ako silnými krídlami rozrážajú za letu vzduch a ako sa pyšne nesú na vodnej hladine, a zatúžila byť jednou z nich.
"Kiežby som mala biele krídla a telo ako labute," vzdychla si. "Prečo nemôžem byť ako ony? Keď sa budem veľmi usilovať, určite sa mi to podarí."
Tak sa vrana rozhodla, že sa premení na labuť. Ako prvé opustila svoje teplé hniezdo na strome a šla bývať na breh rieky k labutiam. Celé týždne ich sledovala, ako plávajú po vode a vzlietajú k oblohe usilovala sa zapamätať si každý ich pohyb. Potom ich začala napodobňovať.
Naučila sa plávať v tečúcej vode. Každý deň si prepierala čierne perie, aby zbelelo. Živila sa rovnakou potravou ako labute.
No nič nepomáhalo. Jej telo bolo stále čierne. Potrava labutí jej nešla k duhu, a tak chudla a chudla. Krídla jej z máčania vo vode oslabli a preriedli.
Nakoniec si vrana uvedomila, že z nej labuť nikdy nebude. Tak veľmi ju to sklamalo, že odletela ďaôeko od rieky a zomrela.
Poučenie: Môžeme zmeniť svoje zvyky, ale nikdy nezmeníme svoju podstatu.
Bájka je z knihy Ezopove bájky. Autorom bájok je Ezop. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila: Jindra Hermanová.
