Yann Arthus-Bertrand. FOTO - TASR/AP
Prchavé momenty z lietadla zachytáva už osem rokov.
Keď tieto zábery ponúkal v galériách, zatvárali pred ním dvere so slovami: „Príliš výchovné, príliš smutné a priveľmi farebné.“ Fotky vystavil na námestí a odvtedy ich pod názvom Zem zhora (Earth from Above) obdivuje celý svet. I naďalej namiesto galérií využíva otvorené priestranstvá: pozdĺž hamburského prístavu, na námestí medzi nákupným strediskom a galériou v nórskom Trondheime, v parku Mexika City alebo popri Volge v ruskej Samare. Zastavil sa už vo Varšave i Budapešti; Bratislavu a Prahu zatiaľ obchádza. Dodnes videlo výstavu 30 miliónov ľudí, fotografická kniha Zem zhora bola preložená do 19 jazykov a aspoň tá je práve dostupná aj na Slovensku.
SME poskytol rozhovor cez e-mail.
Kde ste teraz lietali?
„Ponad južné Čile. Tam, kde sa veľkolepé ľadovce končia v mori.“
Ako vás vôbec napadlo fotiť z lietadla?
„Žil som v Keni, študoval som tam správanie levov. Na financovanie fotografií som si privyrábal ako sprievodca turistických exkurzií ponad pralesy vo vzduchovom balóne. Tento zážitok vyvolal vo mne vášeň pre fotografovanie vo vzduchu.“
Najskôr preskúmate Zem po povrchu alebo lietate v lietadle, až kým nezbadáte ten správny záber?
„Na to neexistuje nijaké pravidlo. Niekedy nájdem každý deň dobrý záber, inokedy môžem dobrú fotografiu hľadať aj dva mesiace.“
Váš projekt je finančne extrémne náročný. Nie je váš úspech čiastočne založený na tom, že iní fotografovia nemajú možnosť fotiť z lietadla?
„Neviem, odkiaľ prišiel úspech. Neexistuje zaručený spôsob, ako nájsť finančnú podporu. Pomohli nám ľudia, ktorí sa pre projekt veľmi nadchli - niektoré vlády, podniky i jednotlivci.“
Obrázkovo pekné fotografie často pri bližšom pohľade a prečítaní legendy prezradia katastrofy, ktoré spôsobili ľudia. Chcete šokovať a zobudiť ľudí z letargie?
„Fotografii každý rozumie a vďaka nej si uvedomí problémy životného prostredia. Legendy pri fotografiách považujem dokonca za dôležitejšie ako samotné fotky. Presadzujem ich tam za každú cenu.“
Vedľa známej fotografie veľkého srdca v pralese v Novej Kaledónii visí záber z chudobných oblastí Afriky. Ako veľmi je pre vás rozhodujúce estetické kritérium?
„Prekvapuje ma táto otázka. Naozaj sa snažím cez fotky hovoriť viac o udržateľnom rozvoji ako o estetike.“
Prekáža vám, že o vás ľudia rozprávajú skôr ako o umelcovi než o fotožurnalistovi? Čím sa cítite byť?
„Som fotograf. Fotografa nepovažujem za umelca. Umelec realitu mení. Ja ju ukazujem.“
Ale aj tak vám chcú prilepiť nálepku umelca, dokonca gýčového umelca. Čo na to hovoríte?
„Že som fotograf, ktorý chce, aby vedľa jeho fotografií viseli dôležité popisky.“
Väčšina vašich výstav je na vonkajších priestranstvách. Prečo?
„Chcel som, aby výstavy boli bez vstupného, aby ich mohlo vidieť čo najviac ľudí z ulice. Keď vchádzate do galérie, máte pred sebou mnoho prekážok. Tou najväčšou je vstupné.“
Sú krajiny, kde by ste chceli fotografovať, ale nepovolia vám to?
„Čína, Saudská Arabia, Irak.“
Projekt Zem zhora ste začali v roku 1995. Zdá sa, že je to nekonečná inšpirácia. Ešte stále vás fascinuje neobvyklý pohľad na zemský povrch?
„Máte pravdu. Je to nekonečná práca. A nikdy nemôže byť úplná. Som si toho čoraz viac vedomý. Ale naplánoval som si, že v rozmedzí štyroch rokov sa začnem sústrediť na jednoduchšie projekty.“
Neláka vás vzdialiť sa ešte viac od Zeme?
„Láka ma vesmírna loď, ale na to som už pristarý.“
Autor: Praha
