FOTO – ČTK
Pomáhal Nové Rusko nielen formovať, ale bol aj jedným z jeho pôrodníkov. Podobne ako Jesenin však veľmi rýchlo pochopil, že zbyrokratizovaný totalitný aparát nepotrebuje nadšených revolucionárov a postupne sa ich zbavuje. V apríli roku 1930, keď koleso obludnej boľševickej mašinérie pod Stalinovou taktovkou začalo drviť deti revolúcie, v byte Vladimíra Majakovského sa ozval výstrel. Talentovaný básnik a dramatik spáchal samovraždu. Tak znela a dodnes znie oficiálna verzia. To, či revolver držal sám Majakovskij, alebo niekto z bezmenných príslušníkov NKVD, sa už zrejme nikdy nedozvieme. Majakovskij sa narodil pred 110 rokmi - 7. júla 1893.
Vladimir Vladimirovič Majakovskij sa narodil na Kaukaze v Gruzínsku, v rodine lesníka pochádzajúceho zo schudobnenej šľachty. Po otcovej náhlej smrti v roku 1906 sa rodina presťahovala do Moskvy, kde budúci básnik zakúsil život proletárskych vrstiev.
Už ako pätnásťročný bol trikrát väznený za ilegálnu propagandistickú činnosť v službách sociálnej demokracie, a to natrvalo ovplyvnilo jeho vnímanie sveta.
Od roku 1911 študoval na Moskovskej škole maliarstva, sochárstva a architektúry, odkiaľ ho vylúčili pre propagáciu moderného umenia. V roku 1912 bol spoluautorom futuristického manifestu Facka verejnému vkusu a začal publikovať prvé verše.
Na živobytie si zarábal istý čas v Ruskej telegrafnej agentúre ako maliar a textár agitačných plagátov. Bol spoluzakladateľom avantgardnej umeleckej skupiny LEF, ktorá združovala široký okruh novátorských básnikov, filológov, výtvarníkov, architektov a filmárov.
Ako básnik a dramatik sa Majakovskij formoval v riečišti futurizmu, jeho tvorba však estetické bariéry dané literárnou školou prekračovala. Počiatkom jeho básnickej tvorby bola poetická monodráma Vladimir Majakovskij, vyznačujúca sa kresťanským a buričsky romantickým duchom. Leitmotívom jeho sociálne meditatívnych poém bol hlboký súcit s trpiacimi, ich idea smerovala až k sebaobetovaniu za všetkých vydedencov. Majakovského výpoveď je poznamenaná vzrušenou intonáciou v štýle tzv. francúzskych prekliatych básnikov a provokatívnou iróniou voči buržoázii. Jeho tvorba predpovedá a víta príchod revolúcie.
Celým svojím osudom a tvorbou bol predurčený do pozície básnika-rebelanta. Predrevolučnú žlčovitosť a spoločenský negativizmus vystriedala po boľševickej revolúcii nádej na spoločenskú a mravnú obrodu ľudstva.
Majakovskij sa stal hviezdou nového režimu, jeho tvorba sa zmenila na jednoliatu oslavu boľševizmu a jeho vodcu Lenina. Svojimi nadšenými veršovanými agitkami, revolučnými eposmi a patetickými ódami vytvoril umeleckú platformu leninizmu. Túto pachuť nedokážu zotrieť ani neskoršie lyrické poémy a satirické divadelné hry.
Koncom dvadsiatych rokov sa však po uvedení komédií Ploštica a Horúci kúpeľ v Mejerchoľdovom divadle stretol s nepriazňou ľavičiarskych literátov. Jeho hry boli stiahnuté z repertoáru a výstavu, ktorá bilancovala 20. výročie jeho tvorby, bojkotovali.
Majakovskij bol všestranným umelcom: spájal sa v ňom básnik, dramatik, satirik, výtvarník, filmový scenárista, herec a publicista. Svoju reputáciu uprostred radikálnych literátov sa ešte snažil zachrániť vstúpením do RAPPU - skupiny, ktorá ho tvrdo odmietala, ale nervová vyčerpanosť, pocit osamotenia a nenaplnená láska ho priviedli k dobrovoľnému odchodu zo sveta.
Výstrel do hlavy, ktorým ukončil život, je dodnes obostretý množstvom otáznikov. Spisovateľ Michail Bulgakov, ktorý s Majakovským hrával biliard a ironicky ho opísal v zbierke poviedok „Zápisky na manžetách“, ako jeden z prvých odmietol uveriť oficiálnej verzii o básnikovej smrti.
Jeho smrť však krvavému režimu umožnila vytvoriť legendu, ktorá ospravedlňovala a zdôvodňovala existenciu zločinnej boľševickej ideológie. Posledné slávne ťaženie tejto legendy sa začalo v období Gorbačovovskej „perestrojky“, keď sa opäť stala argumentom a ideálom životaschopnosti Leninovej vízie, ktorá bola „iba na čas zahnusená stalinským byrokratizmom“. Táto teória, rovnako ako mýtus Majakovskij, sa však rozdrvila na prach pod troskami berlínskeho múru a sovietskeho impéria.
Zajtra: Prvé vojenské odvody v USA
Autor: MARTIN PLCH
