Prinútil ho k tomu odpor ľudí - minulý týždeň v Hongkongu demonštrovalo takmer pol milióna ľudí - ale aj nesúhlas jednej zo strán, ktoré podporujú jeho vládu. Tá avizovala, že bude hlasovať proti zákonu.
Tungov postoj obyvateľov provincie síce potešil, ale zároveň prekvapil. Ešte v sobotu totiž výzvy na odloženie hlasovania rezolútne odmietal. Súhlasil len s tým, že zo zákona sa vypustia niektoré ustanovenia. Odporcom sa to však málilo. Tvrdili, že norma aj v pozmenenej podobe ohrozí základné práva a slobody Hongkončanov.
Všetko sa zmenilo v noci na včera. James Tien, predseda Liberálnej strany, rezignoval na protest proti zákonu z funkcie ministra. Zároveň oznámil, že osem liberálnych poslancov ho nepodporí. V parlamentných počtoch by to znamenalo, že za zákon zdvihne ruku len 29 zo 60 poslancov.
Politickí analytici však pripomínajú, že Tung sa zľakol aj ďalších protestov, ktoré by sa tentoraz nemuseli obísť bez obetí. Nové demonštrácie zvolali demokratickí aktivisti na zajtra, teda na deň, keď sa pôvodne plánovalo hlasovanie.
Podľa politológa z miestnej univerzity Li Pang-kwonga si Tung mohol vybrať z dvoch možností, oboch nevýhodných. „Mohol trvať na presadení zákona a vystaviť sa tým hrozbe, že nezíska dosť hlasov. Alebo ho mohol odložiť, stratiť tým kredit a ukázať, že jeho vláda nie je schopná sa s týmto problémom popasovať,“ povedal denníku The New York Times Li.
Tung sa však presadenia zákona nevzdal. Chce tak urobiť najneskôr do decembra. Budúci rok by to totiž mohlo mať zhubné následky: konajú sa voľby a demokratickí kandidáti by z toho mohli ťažiť.
Či však Tung dovtedy „prežije“ je otázne. „Teraz je na ťahu čínska vláda,“ myslí si Allen Leeová, zástupkyňa Hongkongu pri čínskom parlamente. „V iných krajinách by za tejto situácie vláda padla. Tu je závislá od krokov Číny, ktorá vymenúva väčšinu jej členov vrátane predsedu.“ MARIAN MAJER
