ista a kapelník Miro Baričič.
„Začínali sme na Komisárkach, potom sme rok alebo dva cvičili pri BEZ-ke, asi trištvrte roka v Ružinove. Zo začiatku sme po garážach hrávali dosť. Potom sme išli do Stupavy, do takého starého domu. Dnes už máme parádnu skúšobňu.“
Polemic sa časom rozrastal, v garáži hrával i v sedemčlennej zostave. Miro ukazuje, akí tam boli členovia natlačení. „Bola to sranda. Bubny hrali vždy strašne silno, obkladali sme ich všelijakými matracmi.“
„Zaujímavé je, že keď sme hrali po garážach, kde boli holé steny, zdalo sa mám to super. Keď sa nepočuješ, je to na škodu veci, ale to som si vtedy neuvedomoval. Prišli sme do veľkej odhlučnenej miestnosti s kobercami a závesmi, začali sme hrať a – zrazu čo je, ono to nehrá, nemá to zvuk. Boli sme z garáže zvyknutí, že všetko splývalo a odrážalo sa, tu bolo zrazu každého počuť. A tiež každú chybu.“
Dnes je pre Polemic typická i na Slovensku zriedkavá pódiová šou. „Nikdy sme choreografie necvičili. Každý sa pohybuje, ako chce. Ja sám nie som natoľko pohybovo zdatný,“ odpovedá Miro na otázku, ako sa dalo niečo také nacvičiť v garáži.
Na prvú basu Galaxis, mu požičal brat. „Brachovi pripisujem zásluhu. Dal mi polovicu, povedal, že mi verí, že to bude dobrá kapela. Hrávali sme cez rádiá, letovali šnúry, len aby to hralo.“ Po pol roku prišlo na prvé combá. Jedno z nich malo príznačný názov Randall Comander.
Bežnému poslucháčovi sa môže Polemic zdať stále rovnaký, priznáva Miro, bývalý spoluhráč zas tvrdí, že dnes hrá skupina jednoduchšie veci. „Kedysi to bolo rýchle a kostrbaté.“
„Ak sa nechceš štýlovo odkloniť, musíš dodržiavať určité špecifiká. Na začiatku sme počúvali kapely z anglickej oblasti – Madness, Selecter a viazali sme sa na britskú vlnu ska. Pôvodné ska z Jamajky je iné, pomalšie. Dostali sme sa ku koreňom.“
Na otázku, či by dnes zahrali svoje prvé piesne, Miro odpovedal: „Určite zahrali, ale boli by iné. Niektoré texty by sa nám zdali možno smiešne. Možno nám to raz napadne.“ (fw)
