Pred garážmi práve koncertujú Naivefighters, prizerá asi sto neplatiacich divákov.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
zo skupiny Fever. Doma by mu rodičia hrať cez aparát nedovolili.
Nahrávku Fever, urobenú v garáži, pochválila i kamarátka z Fun rádia. Pre naše rádiá ale taká hudba nie je. „Ani sme nechceli, aby to hrali, nie je to ich štýl. Jediná šanca sú koncerty, koncerty, koncerty.“ Pekný úspech je, ak sa kapele za koncert vráti aspoň cestovné. Za prenájom garáže sa tu neplatí ani 2000 korún ročne.
Skupina hrá podľa Petra „hard ‘n‘ heavy – strašný názov, ale je to asi najpresnejšie“. Verí, že hudba medzi komerčným rockom a ťažkým undergroundom sa môže i na Slovensku presadiť. „Nikto iný to tu nehrá.“
Podobne rozmýšľajú i Peťo, Roman a Viktor zo skupiny Navel. Ich nirvánovský grunge má zrejme vo svete svoje najlepšie časy za sebou, u nás sa podobná skupina výraznejšie nepresadila. „U nás je to samé ska a funky, raz sa to musí prelomiť.“ Veria, že sa to podarí i s textami v angličtine.
Absolútna väčšina hrajúcich skupín tu drví punk, prípadne ešte stále metal a rôzne formy hard-coreu. Pomaly každá má pre svoj štýl osobitné pomenovanie.
„Napíš, že hráme crust-core. Hrajú tu aj Ad Acta, tí hrajú crust, ale my hráme veselšie,“ smejú sa Oliver a Miro zo skupiny, ktorá si pre túto príležitosť dáva názov Trio. Pod ním hrali i v slávnom bratislavskom Propeleri. „My máme vlastne tri skupiny a v každej sú tí istí traja ľudia.“
Na poznámku, že hard-core sa snažili hrať ľudia pred desiatimi rokmi, keď sa zisťovalo, kam sa v rýchlosti a tvrdosti hudby dá ísť, a dnes už je trochu mimo, oponujú, že dnes už je tento štýl iný. „Je sekanejší, okrem toho sa rozvetvil.“
„Neviem si predstaviť, že by sme hrali niečo, čo sa u nás presadzuje. To by sme museli začať strašne ‘huliť‘. Alebo jedine preto, aby sme sa dostali na nejakú oficiálnu akciu a tam odpálili tú našu strašnú hudbu. Napríklad na Zlatom slávikovi.“
Na otázku, či študenti plánujú hrať tvrdú hudbu v diskotékovej krajine, až kým nezistia, že sú štyridsaťroční puberťáci, odpovedajú: „Určite sa naša hudba nejako vyvinie.“
„Tridsať pesničiek by sme dali dohromady,“ tvrdia z Tria. Jane Kirschnerovej na dva roky slávy stačil album s trinástimi piesňami.
BORIS ZEMKO
