BRATISLAVA – Slovensko spolu s Bieloruskom patria medzi posledné štáty v Európe, ktoré nemajú ombudsmana. Nezávislého ochrancu ľudských práv máme zakotveného v ústave, ale stále čakáme na zákon, ktorý by pre túto ištitúciu spresnil kompetencie. Hoci ombudsman by mal byť nadstraníckou osobou, ktorá ochraňuje občianske princípy, zrod zákona o ombudsmanovi je zahalený hmlou. Úradníci nechcú zverejniť, ako vyzerá najnovšia verzia zákona.

Neúspešné pokusy už boli

Prvý pokus spísať zákon o ombudsmanovi bol začiatkom deväťdesiatych rokov. Pripravoval ho tím Vincenta Danihela. Právnici tomuto návrhu zákona vyčítali množstvo nedostatkov a postupne sa naň zabudlo.

V spojitosti s novelou ústavy sa vlani začalo o ombudsmanovi hovoriť znova. Na jeseň 2000 vypracoval návrh zákona ústavný právnik Ján Drgonec. Návrh však tvoril zrejme skôr, ako bolo známe znenie príslušných ústavných článkov (schválených vo februári 2001), lebo zákon na ne zle nadväzoval.

Vláda nakoniec poverila vypracovaním zákona dvoch vicepremiérov. Podľa plánu legislatívnych úloh je zákon o ombudsmanovi zaradený na september.

Podpredseda vlády pre menšiny Pál Csáky (SMK) chcel okrem kapacít svojho úradu využiť aj skúsenosti organizácií, ktoré sa ochranou ľudských práv a občianskych princípov zaoberajú už roky. Csákyho kancelária oslovila Nadáciu občan a demokracia, spolupracovalo aj Centrum pre podporu miestneho aktivizmu. Podpredseda vlády pre legislatívu Ľubomír Fogaš (SDĽ) poveril vytvorením návrhu zákona generálnu prokuratúru. Tvorba zákona sa však neskončila efektívnou spoluprácou.

Prokurátori to vedia lepšie?

Ombudsman môže zohrať pri náprave krívd dôležitú úlohu. Vo vládnom zariadení v Častej-Papierničke bola konferencia, ktorá mala zjednotiť pohľad na ombudsmana oboch skupín – „prokurátorov“ a občianskych združení. Pohľady sú pochopiteľne rôzne. Je totiž pravdepodobné, že v budúcnosti ombudsman bude obhajovať občanov aj proti konaniu, na ktorom sa podieľali prokurátori.

Konferencia však nebola o vyjasnení si základov, z ktorých bude vychádzať zákon. Fogašovi muži prišli na konferenciu s hotovým návrhom zákona. O nejakých princípoch sa im veľmi nechcelo diskutovať.

Rozdielne názory

Zásadný rozdiel medzi zástupcami občanov a výkonnej moci je predovšetkým v názore, aké právomoci by ombudsman mal mať. Csákyho právnici sú za model silného ombudsmana, Fogašova pracovná skupina navrhuje, aby ochranca ľudských práv mal právomoci menšie.

Mimovládne organizácie tvrdia, že na to, aby ombudsman dokázal efektívne chrániť ľudské práva, musí mať právomoc dať návrh na začatie konania, alebo vstúpiť do začatého správneho konania ako účastník konania. Právnik Vladimír Pirošík z Nadácie pre podporu miestneho aktivizmu vysvetlil: „Chceme silného ombudsmana, ktorý môže do konaní aj aktívne vstúpiť, nielen ich pozorovať.“ Súčasné zákony toto riešenie umožňujú. Fogašovi muži by ombudsmana s touto právomocou videli neradi.

Obidve skupiny sa zhodujú v tom, že ombudsman by mal mať právomoc odporúčať parlamentu zmenu všeobecne záväzných právnych predpisov. Fogašova skupina je za to, aby toto mohol robiť iba neformálne, Csákyho skupina sa usiluje, aby ombudsman pred parlamentom mohol vystupovať viac formalizovanejšie.

Rokovanie treba tajiť?

Zasadnutie legislatívnej rady, ktorá sa zaoberala návrhom zákona o ombudsmanovi, malo zvláštne pozadie. Na legislatívnu radu nebola prizvaná Csákyho pracovná skupina.

Fogašovi muži v demonštrovaní nezáujmu o iný názor zašli ešte ďalej. Vyše desať dní po legislatívnej rade sa ani verejnosť a ani Csákyho ľudia nedokážu dostať k tomu, čo legislatívna rada schválila. Za normálnych okolností sa pásky zo všetkých zasadnutí, ktoré sa nahrávajú, odovzdávajú do archívu, aby boli k dispozícii, keby ich niekto potreboval. Záznam z legislatívnej rady, na ktorej sa riešil ombudsman, v archíve chýba.

Riaditeľka sekcie ľudských práv Jana Kviečinská hovorí: „Nemám vôbec nič. Legislatívna rada schválila návrh zákona s pripomienkami. Pripomienky k návrhu sme mali aj my, aj mimovládne organizácie. Nevieme však, ktoré sa schválili a ktoré nie. Žiadala som o výstup zo zasadnutia, nedostala som ho. Žiadala som aj o audiozáznam z rokovania legislatívnej rady, ktorý si môžete vypočuť na zvláštne povolenie. Keď pásky nie sú, tak vám povolenie nepomôže.

Pán Fogaš sa pri stretnutí tváril, že nevidí žiaden problém a pásky neodovzdávajú do archívu preto, lebo má zlé skúsenosti. On vraj pracuje transparentne.“

Pri požiadavke na výstup z porady, však Fogašovi úradníci odmietli vydať materiály, kým nedostanú výslovný Fogašov súhlas.

Podľa neoficiálnych informácií sa materiálom bude zaoberať legislatívna rada znova.