PARÍŽ – Obyvatelia francúzskej Korziky včera hlasovali o tom, či si želajú zmenu inštitucionálneho usporiadania ostrova. Vôbec prvé referendum v jej histórii sa konalo dva dni po tom, ako polícia po štvorročnom pátraní zatkla korzického separatistu Yvana Colonnu, ktorý čelí obvineniu, že v roku 1998 v Ajacciu zastrelil prefekta Clauda Erignaka.
Výsledok referenda, ktoré predstavovalo skúšku pre vládny projekt decentralizácie, sa odhadoval ťažko. Rozpory v predvolebnej kampani presahovali tradičné delenie politického spektra. Podľa posledných prieskumov mali zástancovia reformy ľahko navrch, zatknutie najhľadanejšieho muža vo Francúzsku však mohlo kartami riadne zamiešať.
Odporcovia reformy, ktorí až dosiaľ kabinetu Jeana-Pierra Raffarina vyčítali, že hrá do kariet korzickým nacionalistom, mohli nakoniec hlasovať za. Zatknutie Colonnu možno totiž považovať za dôkaz toho, že štát sa snaží zaviesť poriadok na tomto malebnom ostrove v Stredozemnom mori, zmietanom už viac než štvrťstoročie násilím s nacionalistickým podtextom.
Otázniky sa však zároveň vznášali nad hlasovaním separatistov, ktorí boli až dosiaľ vlažnými zástancami reformy. Komentátori špekulovali, že po Colonnovom zatknutí napokon hlasovať neprídu alebo reformu odmietnu. Hovorca nacionalistickej strany Corsica Nazione napokon v piatok znovu vyzval voličov, aby „predsa len“ hlasovali pre už štvrtý status ostrova za posledných 22 rokov.
Ak väčšina z takmer 200-tisíc voličov zaškrtne áno, nahradí dva súčasné korzické departmenty jediný územný celok s jediným zastupiteľským zborom v Ajacciu na juhu ostrova. Ak zvíťazí nie, bude na Korzike zachovaný status quo.
Referendum je prvou veľkou skúškou projektu decentralizácie, na ktorom premiérovi Raffarinovi veľmi záleží. Decentralizácia sa však nepáči napríklad pracovníkom školstva, ktorí pre ňu po celý minulý rok opakovane štrajkovali a demonštrovali v uliciach.
RADKA MARKOVÁ, čtk
