BRATISLAVA – Cyrilometodská tradícia, na ktorú sa odvoláva i slovenská ústava, je u nás poznačená romantizmom. Skutočné historické fakty o misii solúnskych bratov sa zmenili na mýty.
„Romantickej idei o cyrilometodskom dedičstve chýba v kultúrnych hodnotách nášho národa reálna obsahová náplň,“ myslí si archeológ Vladimír Turčan z Archeologického múzea v Bratislave. Cyril a Metod podľa neho neboli vierozvestovia, pretože v čase, keď prišli na Moravu, tu už pôsobili misionári z latinskej oblasti. Knieža Rastislav poslal po byzantskú misiu z čisto politických dôvodov – chcel sa vymaniť spod franského vplyvu. Byzantský cisár vyslaním Konštantína a Metoda tiež sledoval svoje politické ciele.
„Byzantská misia sa skončila neúspechom. Hlaholské písmo sa medzi veľkomoravskými Slovanmi neujalo, napokon už vtedy bolo známe len malému počtu klerikov. Vypovedaním byzantskej misie sa prestali konať východné obrady a slovanskú liturgiu už predtým pápež Štefan V. zakázal. Kresťanskú tradíciu prenášali z Veľkej Moravy do mladších období latinskí kňazi. Priamo na slovenskom území nemala byzantská cirkev zrejme nikdy silnejšiu pozíciu ako cirkev západná,“ myslí si Turčan. Svoje názory sformuloval ako súčasť snahy o búranie mýtov v slovenských dejinách.
Nie všetci slovenskí historici s Turčanom súhlasia. „Toto je radikálny názor. Nebola to až taká marginálna záležitosť. Dokázali osloviť oveľa viac ľudí ako franskí kňazi liturgiou, ktorej ľudia rozumeli – to malo veľký význam, aj keď to bola christianizácia zhora, nedosiahla až do vzdialených osád,“ myslí si Ján Lukačka z Historického ústavu SAV.
Historik Ľubomír Lipták tiež priznáva, že cyrilometodská tradícia stojí do veľkej miery na mýtoch. „Nie je radno stavať politiku na mýtoch. Preto si myslím, že by ústava nemala mať preambulu, pretože tá je odrazom momentálnej politickej situácie,“ hovorí. Turčanov názor pokladá za radikálny, ale správny v kontexte búrania mýtov.
Historici upozorňujú, že treba vidieť rozdiel medzi tým, čo sa naozaj odohralo v časoch Veľkej Moravy, a tým, čo tradícia pôsobenia solúnskych bratov dokázala neskôr. „Významný maďarský historik Béla Iványi, zástanca integrity Uhorska, napísal, že kým Slováci nepoznali svätoplukovskú a cyrilometodskú tradíciu, nerobili „problémy“, nemali žiadne politické ambície. Cyrilometodská tradícia mala od 19. storočia reálnu politickú silu,“ hovorí Lukačka.
S tým súhlasí aj Lipták. „V systéme národného obrodenia je cyrilometodská tradícia nesporne dôležitá, mala úlohu pri sformovaní národného povedomia. Štátna moc sa jej vyslovene bála, pretože úcta k Cyrilovi a Metodovi ako národným svätým stála proti úcte k štátnym svätým, ako bol kráľ Štefan,“ hovorí. Cyrilometodská tradícia dokázala svoju silu aj v časoch komunistickej totality.
(mar)
ANKETA
Zisťovali sme, či poslanci Národnej rady vedia, kedy prišli Cyril a Metod na Veľkú Moravu. (Správna odpoveď – v 9. storočí, v roku 863)
ĽUDMILA MUŠKOVÁ, HZDS: (Bez zaváhania) „V roku 863.“
RÓBERT KALIŇÁK, Smer: (Dlhšie ticho) „V lete. No, asi pred 1200 rokmi. Ja mám strojnícku priemyslovku, a na právo som chodil za totality. Skúšali ma zo západného imperializmu, nie z Cyrila a Metoda.“
ANNA ZÁBORSKÁ, KDH: (Chvíľu rozmýšľa) „Kedy prišli? Po roku 860.“
PETER MIŠŠÍK, SDKÚ: (Bez zaváhania) „V deviatom storočí.“ (Po minúte sa vracia). „Už som si spomenul – v roku 863. Základná otázka pri prijímačkách na právo.“
PAVOL RUSKO, ANO: (Bez zaváhania) „V roku 963.“
KLÁRA SÁRKÖZY, SMK: „Neviem vám povedať. Nechcem tipovať. Dávno.“
(mar)
