Obyvatelia Korytného a Fričoviec si užívajú ticho a pokoj. Dôchodca Matej Forgáč, ktorý v susedstve hlavného ťahu strávil väčšinu života, hovorí, že mu je to až čudné: „Ráno sa zobudím a počujem ticho. Je to také nezvyčajné, že sa bojím, aby mi to na staré kolená nezačalo chýbať.“ Ešte si povzdychne, že by ho potešilo, keby mu aj zaplatili za pozemok, ktorý mu zobrali na cestu.
Pre majiteľov motorestov, ktoré roky navštevovali denne stovky vodičov, sa však začína zápas o prežitie. Spolu s odklonenou dopravou im odišli aj zákazníci.
„Už teraz je jasné, že zákazníkov je menej. Robíme všetko pre to, aby sme si ich udržali,“ hovorí prevádzkar motelu Vargas pri Behárovciach. Jeho receptom na úspech je perfektná obsluha a jedlá, pre ktoré sa zákazníkom oplatí odbočiť z rýchlocesty.
Ľudoprázdny bol v stredu poludní motorest Branisko na východnej strane kopca. „Na žiadnom úseku slovenských ciest nie je toľko zariadení pohromade ako tu. Dnes je jasné, že tu prežije len najlepší,“ povedal majiteľ Jozef Palenčár. Aby medzi nimi boli aj oni, chystajú sa rozširovať služby. Naplno chcú využiť možnosť ubytovania v piatich chatkách, aj autobus, ktorý kúpili. „Dvadsať kilometrov odtiaľ sú Plejsy, za kopcom Spišský hrad, Dreveník, Levoča, blízko je aj Bardejov a Prešov.“ Ťažiť by sa podľa neho dalo aj z prázdnych serpentín ako stvorených pre cyklistov alebo preteky do vrchu.
S novou podobou dňa sa zmierujú aj na Salaši Patria na východnom úpätí masívu. Tam mali v stredu jediného skalného hosťa. „Nevieme, čo budeme robiť, ale musíme čosi vymyslieť,“ tvrdí vrchná Valéria Bjedková. Od nedele sa u nich zastavilo možno 60 hostí, hoci majú otvorené nepretržite.
Všetci len dúfajú, že stará cesta sa znovu zaplní, keď sa za používanie tunela začne platiť.
(div)