Malá si dá ruky vbok a spustí song od Horkýže slíže: "Už som celá mokrá, čakám na teba..." Líder kapely a textár Kuko sa tvári tak nevinne, akoby to ani nenapísal on, no oči mu žiaria, lebo také príhody okoreňujú život - a v tomto prípade aj pesničky Horkýže slížov.
"Deti tomu nerozumejú. Pochopia to neskôr a zasmejú sa tiež," zmierňujú absurditu situácie spoluhráči Sabotér a Doktor. Po ruke majú množstvo historiek, z ktorých môžu vzniknúť ďalšie horiace maštale, malé Žužu s mikrofónom alebo vystrašení jogíni na Zobore. Keď bolo treba presvedčiť anglického duchovného, že to, čo hrajú, je čistý kresťanský rock, neváhali na skúške poprekladať spev popevkami alelujááá. Niektorým kňazom, verejným činiteľom aj rodičom ich jazyk prebratý z ulice nevonia. Natoľko, že zakážu ich koncert. Rádiá ich tiež veľmi nehrajú, a tak sa posledný album dobre predáva.
Sedíme v akejsi krčme v Hlohovci, kam prišli strihať svoj nový klip. Pri rozhovore chýba už len štvrtý člen Martin Košovan, vraj musel ísť učiť. Po vzájomnej dohode odpovedá Kuko, chalani prikyvujú a len občas pridajú svoju verziu.
Máte otázky, na ktoré neodpovedáte?
Odpoviem na všetko.
Ako to bolo s tou kauzou, keď vás Pročko zažaloval o päť miliónov?
Na to sme už odpovedali stokrát.
Ale ako je to naozaj - urazil sa? Bola to pasca do relácie, alebo ste sa spolu dohodli?
Nikto sa s ním nedohadoval. Pročko si tým len ublížil, spravil si zlú reklamu, preto by na takúto dohodu nikdy nepristal. Jožo Pročko je ješitný. Podľa mňa naozaj chcel tie peniaze, a potom to zahral na srandu. Verte - neverte nám, my sme sa nedohadovali.
Povedali ste, že je ješitný. Teraz z toho bude ďalšia žaloba!
(Kuko sa nahol bližšie k diktafónu.) Je ješitný.
Nakoniec vám to však pomohlo, nie?
Áno. Album sa predáva! Asi sme sa ním dostali do prvej ligy na Slovensku.
Koľko ľudí si už kúpilo titul Kýže sliz?
Takých dvadsať tisíc.
Len preto, že ste teraz v móde?
Áno, namotali sa. Z menšinového žánru je zrazu väčšinový. Punk sa hral stále, ale my sme ho spojili s užitočnou vecou, že pri hudbe musí mať kapela aj zaujímavé texty. Ak by boli menej recesistické, boli by sme niekde inde. Ale môžeme si myslieť a vymýšľať čokoľvek, ľudia aj tak zareagujú úplne ináč.
Zlatá, alebo platinová platňa sa však nedá naplánovať?
Zlatú sme plánovali, aj predošlý album ju dosiahol. S týmto však nikto nepočítal.
Ste teraz pod tlakom, čo a ako budete nahrávať ďalej? Čo keď príde pád?
Keby bol Kýže sliz náš prvý album, bolo by to veľmi zlé. Našťastie, je až piaty. Prešli sme všetkým, od hrozných vecí po zábavu, a to nás možno udrží dlhšie hore. Dostali nás tam ľudia, takže teraz nás pokojne môžu nechať padnúť na hubu.
Vraj ste veľmi populárni v Čechách. Rozumejú tam vašim textom? Napríklad tomu, čo je to brďokoky?
Počúvajú nás presťahovaní Slováci alebo Česi, ktorí majú na Slovensku rodiny. Práveže slovo brďo som počul v českom seriáli, kde račkujúca baba povedala mame: Ty bgďo! Koky rozumejú tiež. Nie je však dobré, ak ľudia rozumejú stopercentne všetkým textom. Počúval som Visací zámek a Pražský výběr a dodnes neviem, čo chcel básnik v niektorých pasážach povedať. Ale mne to stačí.
Nakoľko rozumiete vlastným textom, ktoré píšete?
Úplne a všetkým, veď ich dávam na papier. Viem, čo je realita a čo sme chceli realite len priblížiť.
Ako vyzerá textovanie?
Chalani mi nosia nápady. Mám nový verš, poviem im ho a oni ho odobria. O dva týždne mám nový verš k inej pesničke, potom sa vrátim k prvej. Píšem ich priebežne všetky naraz.
Pred časom ste za veľkú inšpiráciu považovali život vo veľkosklade farby-laky. Ešte tam pracujete?
V júli minulého roka som dal z časových dôvodov výpoveď. Nie je problém nájsť si zasa takú robotu, keď je človek pracovitý a nebojí sa roboty. Teraz žijem len hudbou, lebo iné nestíham. Do skladu chodím nakupovať a porozprávať sa s bývalými kolegami, aby ma zas trošku inšpirovali. V tom sklade bol veľký blázinec, o držku.
Niekedy ak sa umelec odtrhne od všedného života, stratí nápady. Vám to nehrozí?
Od života môže odtrhnúť len to, ak sa sám separujete od ľudí. Ak začnete reagovať - nech ma neotravujú, ja nič nepodpíšem, po koncerte sa s nimi neporozprávam... Potom textári strácajú najlepšiu inšpiráciu, ktorú majú v ľuďoch.
Ako sa vnútri cítia ľudia, ktorí si z každého robia srandu? Ste sebavedomí?
Hlavne nechceme dopadnúť tak, ako niektorí zabávači. Z druhých si vedia vystreliť, ale zo seba nie. Učíme sa prijímať aj zlú kritiku, a tá sa nájde vždy - buď niekto zruší koncert alebo napíše niečo nie pozitívne. Povieme si, že sa do nás "obuli", a to je super, lebo naši priaznivci sa "obujú" do nich. Netreba sa urážať. Máme heslo: Kto sa urazí, prehrá.
Ako ste prijali správu, že vás hudobná akadémia uznala za kapelu roka?
Juraj: Potešilo nás, že po desiatich rokoch, čo hráme štyri akordy, akademici uznali, že aj z toho sa dá spraviť dobrá muzika.
Kuko: Chceli sme si to vyskúšať, podarilo sa a na budúci rok by sme už nechceli byť ani nominovaní.
Ani nebudete, ak nevydáte ďalší album.
Raz je to super - ľudia zatlieskajú a Mário povie, že to vyhrala normálna kapela. Raz stačilo. Určite.
Vy ste sa zľakli?
Nie. Kto si vyskúšal víťazstvo, je rád, že vie, ako chutí. My pustíme ďalšieho.
V Bráne šoubiznisu spievate, že ste zvedaví na tých, ktorí sú za ňou. Tak kto je za bránou do šoubiznisu?
Pesnička je o ceste do neba, kde nik nevie, či sa tam dostal. Porovnali sme ju so šoubiznisom. My sme sa tam dostali, doteraz sme boli v druhej lige. Horkýže slíže zaznamenali svoj najväčší boom a nemôžu sa tváriť, že sú pred bránou. (Smiech.) Sme vnútri, podobne ako Misha, No Name alebo Rišo Müller. Sme na nich zvedaví.
S Mishou si rozumiete?
Nebol čas s ňou pokecať, ale Timko z No Name nás pochválil, že s ich textom "otvor bránu, lebo ju rozbijem", to bol dobrý nápad. Boli jediní, ktorí za nami prišli a povedali niečo pozitívne. Väčšinou sú ľudia ticho, a len jeden taký, čo sa urazil. Ale toho sme už spomínali.
Aj vy ste muzikanti, ktorí objavili jeden ženský vokál. Kto je to tá Gréta?
Speváčka kapely Mantinels. Je to taký nitriansky poprock a budeme ešte o nich počuť. Boli sme radi, že prijala naše pozvanie zaspievať "ja som malá Žužu-žu". V klipe k piesni L.A.G. Song je to tá jedna z dvoch oblečených báb.
Keď spomínate Lesbians And Gay Song, aký je váš postoj k homosexualite?
(Rozpaky.) Berieme ich celkom normálne. Niektorí heterosexuáli im dosť ubližujú, keď sa im posmievajú. Pesnička je venovaná im, lebo homosexuáli to majú v živote ťažšie. Ak by sa ma niekto pýtal na názor, som za to, aby sa sobášili, ale k adopcii detí mám výhrady. Deti by mali mať mamu a otca, nie dvoch otcov bez mamy. Smutné je už aj to, keď sa ľudia rozvádzajú. Ale ako hovorím: Hovno vieš, čo je homosexualita, keď nie si.
Vaše amatérsky pôsobiace klipy sú medzi tými upravenými tvárami v dizajnovom prostredí dotykom s realitou. Telá, tváre, prostredie, ktoré každý dobre pozná. Nedávno ste sa vozili pred kamerou v ružovej embéčke - kabriolete po Bratislave. To už vyzeralo na profesionalitu, nie?
Bude to opäť spontánne, akurát sa zdvihli náklady, lebo sme z Nitry. Na dlhé lakte sme zháňali svetlá, hudbu, komparz. Nápad je však jednoduchý - štyria chalani sa vozia po meste a na snobskej párty pri bazéne sa s babami oblievajú šampanským. Spracovanie klipu je trošku kvalitnejšie ako u ostatných, nakoľko má ukazovať ako sa žije v Bratislave. A bratislavský šoubiznis je najlepší na svete... teda na Slovensku. Na druhej strane hrozí bratislavským hviezdam, ktoré sú poruke médiám, že ich sláva a peniaze pokazia.
Išli by ste ešte zahrať niekomu na svadbu, ako vtedy za Prahu na nejaký statok, keď ste ešte neboli takí známi?
Svadby bývajú v sobotu, a to je pre nás lukratívny deň. Asi by sme dali prednosť koncertu, kam môže prísť veľa ľudí, lebo pre nich hráme. Ak si nás niekto objedná pre päťdesiatich hostí, je to sebectvo, lebo ďalších tristopäťdesiat koncert neuvidí.
Ak by vám dobre zaplatil?
Ak by zaplatil rovnako ako za koncert pre štyristo ľudí, peniaze by boli druhoradé. Zážitok z vystúpenia je väčší.
Ako vyzerá vaša momentálna pódiová šou?
Všetko je postavené na divnej choreografii, ktorá vychádza z toho, že sa každý hýbe ako vie. Za tie roky sme si však už našli spoločné ťahy. Viete si predstaviť troch ľudí, ktorí nevedia tancovať a robia sa, že tancujú? Hýbu sa úplne nezmyselne, ale ak to nezmyselné začnú po sebe opakovať, vzniká synchronická choreografia. K tomu máme už len rôzne doplnky - keď už nič iné, tak si na gitaru zavesím stužky ako má Maťo (Ďurinda - pozn. red.). On to teraz nepoužíva, aspoň od chvíle kedy s nami hral v Piešťanoch a ja som tiež vytiahol stužky. Odvtedy som ich na jeho gitare nevidel. Alebo si Mário oblečie podprsenku - ak dáka doletí na pódium, nebude sa tváriť, že mu je to cudzie.
To trochu pripomína recesiu prešovskej kapely Chiki liki tu-a. Poznáte sa?
Jasné, veľmi slušný underground, s ktorým možno máme pár spoločných fanúšikov. Nemyslím si, že si navzájom konkurenčne berieme ľudí. Publikum nemá rado dve rovnaké kapely. Najlepšie je prísť s niečim novým, ako ten koktavý dedo Scatman, alebo lesbičky Tatu. Dnes postavíte imidž aj na nedostatkoch.
Vy tiež máte nedostatky, ktoré by ste mohli zdôrazňovať?
Kuko: Niekto mi povedal, že keď spievam do mikrofónu a pozerám sa ponad okuliare, škúlim. Manželka mi hovorí, že to vyzerá hrozne, a má pravdu. Fanúšikom na koncerte to však nevadí.
Mário: Práveže to je dobré! Ako sa kedysi maľovali obrazy Panenky Márie, nech ste sa pozerali z ktorejkoľvek strany, stále sa pozerala práve na vás. Kuko si to natrénoval a všetci majú dojem, že pozerá na nich a kývajú mu na pódium.
Nie ste práve sladký boyband. Máte fanynky, ktoré sú do vás zaľúbené?
Čo sa týka fanyniek, tie, ktoré sú zaľúbené do boybandov Blue a Backstreet Boys, sú úplne iné ako tie naše. Hoci - fanynky menia názory na to, ako má vyzerať ich princ, takže nakoniec sa nejaká zaľúbi aj do nášho Mária Saba. Minule mi prišli povedať dve dievčatá, že sú lesbičky, a ja som im povedal: Budiž. Ale to je vlastne reklama.
Kde sú hranice vašej recesie ako pracovnej metódy?
Juraj: Politika, s tou si nechceme začínať. Tú nech si robí niekto iný, dokonca nechceme pre politikov ani hrať. Volali nás vystupovať za veľké peniaze, ale to nemá zmysel.
Kuko: Keď bude politický humor na prvom mieste a recesia na druhom, potom sa dá o tom uvažovať. Teraz letí úplne iný humor - čierny humor, paródia.
V denníku SME ste boli na fotografii, ako hlasujete o vstupe do Európskej únie. Za, alebo proti?
Za. Keď si nevieme sami pomôcť... Cesty potrebujeme porobiť a my sme tupci, nevieme si ich sami urobiť.
Viete, že Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne refomy vás zaradil do projektu hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení v regiónoch SR? Porota hodnotila rozhodnutie primátora Starej Ľubovne zrušiť váš koncert kvôli vulgárnosti textov a zhodli sa, že tým nič nevyriešil.
Juraj: Po kázni v nejakej dedinke pán farár nezabudol pripomenúť, že Horkýže slíže netreba počúvať, lebo sú satanisti. Kde nás však počul on?
Kuko: Primátor koncert zrušil kvôli deťom, ktoré tam tvorili prevahu. Nemôžeme za to, že nám teraz omladlo publikum, že nás počúvajú aj deti.
Teraz, keď to viete, budete brať ohľad?
Ak má nejaké slovo pasovať do textu, dáme ho tam. Ako inak sa dá povedať: Ty sukin pankhart, počkaj idem dole!?
Vaša manželka je zároveň manažérkou kapely. Ako to funguje?
Pracovne. Jednoducho to funguje.
Horkýže slíže sú nitrianska kapela zo sídliska Chrenová. Po desiatich rokoch, čo hrajú a bavia publikum, sa tento rok stali podľa hudobnej akadémie kapelou roka. Ich melodicky nenáročný, ale hravý punk s prvkami metalu alebo rapu má jedno špecifikum, a tým sú texty. Ich autorom je líder kapely Peter Hrivňák - Kuko.
Od demonahrávky Prvý slíž nahranej v Karvašovom štúdiu prešli v roku 1997 k pobočke vydavateľstva BMG a neskôr k EMI/Monitoru. Prvú platňu pomenovali V rámci oného, nasledovala druhá s názvom Vo štvorici po opici a hneď potom Ja chaču tebja. Hoci za predošlý album Festival Chorobná 2001 dostali zlatú platňu za predaj, posledný Kýže sliz prekonal všetky očakávania. Po mesiaci od jeho vyjdenia v októbri minulého roka získal zlato, ale už v januári si prebrali platinovú platňu. Dnes ich posledný album vlastní okolo 20 000 ľudí. Horkýže slíže mali pri poslednej platni aj iné šťastie - začal vysielať hudobný kanál Music box, na ktorom s najvyššou rotáciou beží klip k L&G Song.
Janko Kuric, spevák kapely Vidiek
Bol som krstným otcom ich predošlej platne a nielen preto, že ma oslovili. Naozaj sa mi páči ich bezprostrednosť a priamočiara úprimnosť, ktorá mnohým kapelám chýba. Nie vždy sa stotožňujem s vulgarizmami, ktoré používajú v textoch, ale cez nich to pôsobí prirodzene.
Nechápem ich ako konkurenciu, oni aj my máme svoje publikum, a okrem toho - ako by sa dalo hovoriť na Slovensku o konkurencii?
Stano Dančiak, herec
Kapelu som nepoznal dovtedy, kým ma nepoprosili, aby som im nahral istú časť pesničky ako Derrick. Zdalo sa mi to ako ozvláštnenie, malo to humor - tak prečo nie? Mladým kapelám držím palce, hoci práve toto nie je hudba môjho srdca. Ja mám rád džez. Po krste albumu v Metro klube som dramaturgičke povedal: "Keby som s nimi hrával, tak už dávno nežijem."
Moment - moja žena mi tu kričí, že majú krásne texty.
Autor: DENISA VOLOŠČUKOVÁ / Foto: ĽUBOŠ PILC
