Je ich 150, ale v plnom počte sa stretnú, len keď ide do tuhého a treba niečo odhlasovať prípadne zablokovať. Sedia v laviciach, ale dvojka zo správania či vylúčenie zo školy za absencie im nehrozí. Ako vyzerá slovenský parlament a čo robia jeho poslanci v bežný rokovací deň? Napríklad - vo štvrtok 19. júna popoludní a v piatok 20. júna?
Ženy, futbal, počasie
Podpredseda vlády Ivan Mikloš stojí v rokovacej sále za rečníckym pultom a hovorí o financovaní vedy. V sále ho počúva asi tridsať poslancov, ostatní sú mimo. Na chodbe oproti tabuľke zákaz fajčiť posedáva zo osem poslancov. Fajčia jednu od druhej. Bavia sa o ženách, o futbale v Senci, o ponukách kúpiť futbalový klub v Trenčíne a témach podobne málo súvisiacich s prácou poslancov. "No čo, ako sa mi máš," pýta sa poslanec Smeru Igor Federič sediaci chrbtom k televízoru prenášajúcemu prenos zo sály, kolegyne zo Smeru Renáty Zmajkovičovej, ktorá vyšla z rokovacej sály a prichádza k skupinke.
Keď vyčerpajú zaujímavejšie témy, príde rad aj na počasie, keď sa vyčerpá aj to, niektorí len mlčky pozerajú z koženkových kresiel do zeme na svetlú mramorovú podlahu. Ísť do sály a zapojiť sa do diskusie o záujmoch krajiny, sa im akosi nechce.
Ako v únii?
"Pre mňa ako učiteľa vysokej školy to je šok. Vždy sa pripravím, nechcem hovoriť do vetra, vážim slová. Nejde o to, aby som mal nejakú čiarku za to, že som niečo na rokovaní povedal, ale chcem aby sa o veciach diskutovalo. Na to parlament je," odpovedá poslanec Ľudovej únie Vojtech Tkáč na otázku, či mu neprekážalo, že práve vystupoval pred poloprázdnou sálou a väčšina tých, čo v sále sedeli, ho aj tak nepočúvala.
"Ale v parlamentoch v Európskej únii je to rovnaké. Lenže napríklad vo Veľkej Británii majú taký zákon, že tri či štyri kilometre v okolí parlamentu musia byť televízory s priamym prenosom z parlamentu. To platí aj pre reštaurácie, aby poslanec mohol i tam sledovať, čo sa v parlamente robí."
Zháňanie poslancov
Pred druhou popoludní vchádza do rokovacej sály poslanec ANO Imrich Béreš. Rokovanie ešte nezačalo, ale v sále sedí asi pätnásť poslancov. "Je tu delegácia zo zahraničia. Zháňam poslancov, ktorí by ju prijali, lebo zatiaľ som len ja a Jano Figeľ. Aspoň jeden z opozície by sa zišiel, aby sme boli minimálne traja," doprosuje sa. "Veď len na dvadsať minút." Poslanci sa tvária, že nepočujú. Napokon sa jeden ozve: "Ešte niečo vyriešim a potom prídem." Neprišiel. Zahraničnú delegáciu prijímali dvaja.
Na kritiku, že ich nevidieť v rokovacej sále, zvyknú poslanci odpovedať, že ich práca nie je len sedenie v sále, ale aj prijímanie delegácií a rokovania mimo sály.
Chodboví poslanci
Začína sa parlamentná hodina otázok premiérovi a ministrom. Poslanci vymyslia otázky a z nich sa vyžrebuje, ktoré budú členom vlády položené.
"Závisí aj od schopnosti ostatných správcov rozpočtových kapitol efektívne využívať rozpočtové prostriedky na rozvojové programy odvetví a využívať nástroje podpory v legislatíve tak, aby sa zabezpečil rýchlejší rast mimorozpočtových zdrojov a aby zdroje štátneho rozpočtu boli aj naďalej len doplnkovými zdrojmi," odpovedá Ivan Mikloš na otázku komunistického poslanca Karola Ondriaša o financovaní vedy. V tej chvíli je na chodbách parlamentu omnoho rušnejšie.
Poslanec HZDS Dušan Jarjabek debatuje s redaktorkou STV o spravodajstve, poslanec KDH František Mikloško laškuje s populárnou redaktorkou súkromnej televízie, opálená poslankyňa SDKÚ v bielej krátkej sukni Zuzana Plháková asi trikrát vyjde zo sály a vráti sa do nej, poslanec Smeru Igor Federič stihne vyfajčiť tak sedem cigariet, pri ktorých mu asistuje ďalších päť poslancov debatujúcich o šťastí detí. Hodný čas strávia vo fajčiarskom kútiku aj poslanci SDKÚ Peter Bódy a Peter Miššík, poslanci Smeru Miroslav Číž a Renáta Zmajkovičová. Občas sa pridá aj komunista Michal Vajda, no do debaty sa nezapája, iba ticho stojí pri okne a pozerá dolu na Dunaj.
Poslanci HZDS sú roztrúsení po celej budove.
V rokovacej sále je zo stopäťdesiatich poslaneckých kresiel obsadená tretina, z balkóna pre hostí sa zdá, že Mikloša vnímajú poslední traja poslanci. Ostatní, aj keď sú v sále, čítajú noviny, ťukajú dvoma prstami do erárnych notebookov alebo debatujú.
Vo vestibule na prízemí si zatiaľ v kresle zdriemol chlapík s pripnutým zeleným novinárskym akreditačným preukazom. Niekoľko poslancov zišlo do bufetu, niektorí vyšli z budovy.
Sáloví poslanci
Hodina otázok sa končí. Spiaci novinár sa prebral a vyšiel na poschodie.
Parlament má na programe interpelácie na členov vlády, ale dnu sedí posledných 36 poslancov. Poslanec Ľudovej únie Ján Gabriel si prehodí cez plecia sako, vezme tašku a odchádza ku koženkou čalúnenému výťahu. Podobne poslankyňa KDH Mária Sabolová. Výťahom sa dá dostať k tunelu a ku garážam.
V útrobách parlamentu vchádzajú nejakí ľudia s otvorenou fľašou vína do kancelárie výboru pre poľnohospodárstvo.
Poslanca SDKÚ Tomáša Galbavého spovedajú novinári. Nehovorí dlho, čaká na neho ďalší novinár a potom návšteva. Galbavý, Tkáč, poslanec ANO Ľubomír Lintner, poslanec SMK Gyula Bárdos, poslanec KDH Pavol Minárik, niektorí komunisti a šéfovia parlamentu Hrušovský, Bugár, Martináková, Rusko a Veteška (ak nie je chorý) sedávajú v rokovacej sále skoro stále, zapájajú sa do diskusie, predkladajú návrhy.
Šéfovia parlamentu sa striedajú vo vedení schôdze, prijímajú návštevy, naháňajú ich novinári. Málokedy majú čas na päť minút sa pristaviť.
Na Pittnera išli všetci
"Aký je rozdiel medzi WC a našim parlamentom? Žiadny. Zvuk počuješ a obsah uniká," hovorí sa v jednom vtipe. Zvuk uniká aj mnohým poslancom. Na chodbách síce sú reproduktory a počuť, o čom sa debatuje v sále, ale chodboví poslanci sa nedajú vyrušovať, majú svoje témy.
Federič bol v parlamente stále, ale v rokovacej sále strávil denne asi pol hodinu, zvyšný čas presedel na chodbe. Vo štvrtok sa mu čas strávený v sále trochu zvýšil, na programe bola neverejná správa o činnosti SIS, ktorú predniesol šéf sisky Ladislav Pittner. Vtedy sa chodby úplne vyprázdnili, do fajčiarskeho kúta vtrhla upratovačka, vydrhla podlahu a popolníky.
V piatok ako vo štvrtok
V piatok sa všetko opakuje - chodboví poslanci znova vysedávajú mimo sály, hoci parlament rokuje o vcelku zaujímavej téme - odvolávanie Csákyho a Mikloša.
Ešte hodinu po začiatku rokovania chýba na prezenčnej listine devätnásť podpisov, hoci ospravedlnených je iba sedem poslancov. Na prezentácii v rokovacej sále sa prihlási 95 poslancov. Parlament má 150 členov, okrem ospravedlnených chýba 48 ďalších.
Poslankyňa HZDS Diana Dubovská s telefónom pri uchu odchádza z parlamentu asi pol hodinu po začiatku rokovania. Vo vonkajších dverách sa stretla s komunistom Vajdom, ktorý prichádzal.
Na cigaretu občas vybehne poslankyňa ANO Eva Černá aj komunistka Bollová s kávou, objavuje sa aj Monika Beňová zo Smeru. "Mám trému, strašnú trému, takto sa mi trasú ruky," ukazuje Beňová mediálnemu mágovi Fedorovi Flašíkovi, ktorý sa do parlamentu prišiel pozrieť. Pred poslancami neskôr prednesie správu, prečo by mali Csákyho odvolať. Keď je asi v polovici svojej reči, v laviciach HZDS a Ľudovej únie je už len jeden poslanec Jozef Brhel. Poloprázdne sú však aj iné lavice.
Mečiarov chrbát
Federičovi sa otázka, či ho práca poslanca nebaví, keď toľký čas presedí na chodbe, nepáči. "Porozprávam sa s vami až potom, keď si doriešime problémy s denníkom SME, ktorý uverejňuje zvláštne veci," povie a nahnevane zmizne v poslaneckom salóne, do ktorého novinári nemajú prístup.
Zuzana Plháková opäť každú chvíľu vychádza zo sály a telefonuje. Aktívnejší poslanci opäť nestíhajú prijímať návštevy, diskutovať a odpovedať novinárom, menej aktívni sa opäť v sále bavia, čítajú alebo surfujú po internete.
Aj Vladimír Mečiar v rokovacej sále častejšie nie je ako je. Ak tam však je a náhodou hovorí Vojtech Tkáč, ktorý z HZDS odišiel, vždy sa otočí chrbtom.
Ako to vyzerá v parlamente
Štandardný rokovací deň parlamentu sa začína o 9.00, rokovanie trvá do 12.00. Potom je prestávka a pokračuje sa od 14.00 do 19.00.
Schôdze parlamentu bývajú v súčasnom volebnom období zhruba raz do mesiaca a trvajú dva až štyri dni. V minulých obdobiach boli omnoho dlhšie.
Do parlamentu nemá prístup každý. Dnu sa dostanú novinári, ktorí majú akreditácie. Ochrankári pustia aj hostí, ale iba ak si ich príde vyzdvihnúť konkrétny poslanec.
V parlamente je kinosála, odvlani rampy a výťahy pre vozíčkarov. Poslanci majú bufet, jedáleň, funkciu bufetu plní aj poslanecký salón. Rokovacia sála je len časť parlamentu, v budove je množstvo miestností pre rokovanie výborov, kancelárie strán a kancelárie zamestnancov starajúcich sa o chod parlamentu.
Budova je klimatizovaná, chodby sú obložené bielym mramorom, zábradlie je natreté zlatou farbou, ale už trochu zodraté, v rokovacej sále je oranžový koberec.
Pri východe z rokovacej sály sú informačné nástenky, stoly s prezenčnými listinami a prihlášky na vlak. Mimobratislavskí poslanci sa môžu zapísať, kedy a kde chcú cestovať vlakom, zamestnanec parlamentu im kúpi lístky a donesie. Vlak využívajú po skončení schôdze poslanci z východu, zamestnanec zväčša kupuje desať až pätnásť lístkov.
Poslanci majú pri hrade nové kancelárie, ktoré sú spojené s budovou parlamentu tunelom. Pod kanceláriami sú garáže. Výstavba stála stovky miliónov. Jeden z poslancov 19. júna na otázku, ako sa ide do tunela, ktorý je skratkou do nových poslaneckých kancelárií, odpovedal: "Neviem, ešte som tade nešiel. Ani som ešte nebol vo svojej kancelárii. Ale neprezraďte ma."
Poslanecké kancelárie často využívajú asistenti poslancov a niektorí poslanci v nich prijímajú návštevy. Podľa ochrankárov prijíma najviac návštev poslanec SDKÚ Roman Vavrík a poslankyňa Mária Demeterová z KDH.
názory
Parlament je vraj lepší
"Disciplína v parlamente je jednoznačne lepšia ako v minulom volebnom období, zdá sa, že aj opozícia si uvedomuje, že viac sa dá dosiahnuť v sále, ako mimo," myslí si poslanec SMK Arpád Duka-Zólyomi. Na pripomienku, že v rokovacej sále práve sedí asi tretina poslancov, oponuje: "Nikde vo svete parlament nerokuje tak, že každý poslanec stále sedí v pléne. Je tam, ak ho téma zaujíma. Dôležité je, aby bol pri hlasovaní a povedal svoj názor."
Chodboví poslanci a poslanci, ktorých počas rokovania vidieť v meste na nákupoch, však trochu hnevajú aj jeho: "Každý poslanec by si mal uvedomiť prečo bol zvolený. Ja nepodporujem systém, že niekto sa úplne vyhne rokovaniu, potom príde na hlasovanie a pýta sa suseda ako má hlasovať."
Minister obrany Ivan Šimko sa ako člen vlády, zodpovedný parlamentu, necíti byť oprávnený komentovať prácu poslancov. "Musím rešpektovať, že to tak je. Bol som v mnohých demokratických parlamentoch a nebolo to tam inak. Tým nechcem povedať, že to je dobre."
"Je vecou každého poslaneckého klubu ako sa vysporiada s disciplínou svojich poslancov. Ale médiá prácu poslanca často vnímajú len cez to, či sedí, alebo nesedí v pléne. V iných parlamentoch keď sa rokuje o odborných témach, v rokovacej sále sedia len odborníci. Keď sa debatuje o zvýšení dane z pridanej hodnoty, zdravotnej starostlivosti, tak v Európskom parlamente z vyše šesťsto poslancov sedí možno päť. Práca poslanca je vo výboroch, poslanci majú počas schôdze prijatia," hovorí poslanec Béreš. Päť metrov od neho na chodbe sedí už druhú hodinu v dymovom oblaku asi osem poslancov.
"Každý sme na niečo odborník, ale keď sa mám vyjadrovať k ľudským právam, alebo k zákonu o colniciach, jednoducho tomu nerozumiem. Ale nebudem hodnotiť kolegov, je ich problém, že iba chodia po chodbách a fajčia. je ich problém ako si to zodpovedia pred voličmi," hovorí Béreš.
v zahraničí
Slovenskí poslanci na výhradu, že ich v rokovacej sále málo vidieť, väčšinou argumentujú slovami, že poloprázdny parlament je bežný aj v zahraničí. Tvrdia, že práca poslanca nie je o sedení v parlamente.
"Ako klasický príklad používajú americký kongres, ale v tom sa veľmi mýlia. Keď americký kongres rokuje napríklad o zákone o zdravotnom poistení, čo je v Amerike supertéma, na ktorej sa môžu vyhrávať alebo prehrávať voľby, v sále sú naozaj možno štyria-piati kongresmani plus jeden, ktorý rozpráva. Tým argumentujú aj slovenskí poslanci, ale už nedopovedia, že zvyšní kongresmeni sedia vo svojich kanceláriách, oči majú nalepené na monitoroch, počúvajú každé slovo, ktoré v sále odznie a robia si z toho poznámky," hovorí redaktor svetovej tlačovej agentúry so sídlom na Slovensku.
"Keď kongresmeni nie sú v sále, neznamená to, že idú na nákupy alebo sedia v bufete. Vedia, o čom sa v sále hovorí, lebo Američania by kongresmana, ktorý by nemal prehľad alebo flákal robotu, už v živote nikde nezvolili. Taký človek by definitívne skončil."
Podľa neho u nás ľudia poslancov vnímajú cez politické strany a nepremieňajú si to na jednotlivých poslancov. "Na západe je to podobné ako tu - sú škandály, majú korupciu, ale prácu zvolených politikov si ľudia strážia a sledujú ju. Začína sa to už od komunálnej politiky. Neexistuje, aby voliči videli komunálneho politika opitého v krčme. Hneď by mu to zrátali. Na Slovensku ľudia pozerajú na to, kto je z akej strany, a potom nadávajú na stranu, nie na konkrétneho človeka."
rozhovor
Predseda je s parlamentom spokojný
V minulom volebnom období sa v parlamente často nemohlo hlasovať, pretože nebol schopný uznášania. Vládna koalícia mala vyše deväťdesiat hlasov, ale bežne sa stávalo, že neprišlo ani potrebných 76. O terajšom volebnom období hovoríme s predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským.
Ste spokojný s prácou poslancov, s ich dochádzkou, aktivitou?
V tomto volebnom období sa disciplína sa výrazne zlepšila. Pre nízku účasť poslancov nebola schopná hlasovať naozaj len v ojedinelých prípadoch. Aj to bolo spôsobené skôr tým, že ak nesúhlasili s nejakým návrhom použili obštrukciu.
Keď sa diskutovalo o odvolávaní vicepremiéra Mikloša, plno poslancov blúdilo po chodbách, čítali si časopisy, fajčili, boli v bufete, niektorí neboli ani v budove. Nehnevá vás to?
Nechcem ospravedlňovať spôsob akým sa poslanci zúčastňujú na rokovaniach pléna Národnej rady, ale je to bežné vo všetkých parlamentoch sveta. Boli sme vo švédskom parlamente a pri hodine otázok a interpeláciách na členov vlády boli prítomní iba tí, ktorí chceli položiť otázku členovi vlády. Z 270 poslancov boli v sále dvaja, alebo traja. To isté v Dánsku. Nechcem tento mechanizmus zaviesť do nášho parlamentu, ale neprítomnosť poslancov v rokovacej sále ešte neznamená, že sa nezaujímajú o prerokovávaný problém. Asi sa len nechcú aktívne zapája do diskusie. Dôležité je, že Národná rada je naozaj výrazne lepšia ako v minulom období.
Je evidentné, že práca je lepšia, ale určite vidíte aj vy, ktorí ľudia nepracujú dobre.
Hlavná časť odbornej parlamentnej práce je vo výboroch Národnej rady. Výbory sú vecne príslušné na prerokovávanie konkrétnych zákonov a mám skúsenosti, že poslanci sa veľmi aktívne a profesionálne dokážu zapojiť do diskusie. Ak poslanec vo výbore vyčerpá svoje možnosti a nepovažuje za potrebné vyjadriť to isté v pléne národnej rady, nepovažujem to za nekvalifikovaný prístup k výkonu mandátu.
Je dobré, že je to tak? Napríklad, že minister príde do parlamentu a rozpráva pred poloprázdnou sálou a tí čo sú v sále ho aj tak nepočúvajú?
Nestáva sa pravidlom, že pri prerokovávaní návrhov zákonov je účasť poslancov veľmi nízka. Naopak, musím vyjadriť spokojnosť, že pri návrhoch zákonov sú v sále minimálne tí, ktorí majú k problematike blízki.
Krátili ste už niekomu výplatu?
Zatiaľ ešte nebol prípad dvoch neospravedlnených absencií.
Ale veľa poslancov sa len zapíše a potom idú preč. Nehlasujú, nie sú na rokovaní.
Nechcel by som, aby sme fungovali ako so žiackymi knižkami, kde budem dávať poznámky, že niekto nehlasoval. Chcel by som dospieť do stavu, kedy by sa poslanci vôbec nemuseli zapisovať. Poslanec má vedieť, kedy má prísť do parlamentu a ako rokovať.
Autor: RICHARD FILIPKO / Foto: PAVOL MAJER
