Manželka Tatiana Vasilievna je jednou z mála ľudí, ktorých jeden z najautoritatívnejších hokejových trénerov na svete VIKTOR TICHONOV (73) rešpektoval. „Viktor Vasilievič príde zo štadióna každý deň o deviatej večer. Pohrá sa so psom a určite sa vám bude venovať.“
V lete roku 2003 Tichonov poskytol denníku SME tento rozhovor. U hráčov obávaný rovnako ako u fanúšikov či funkcionárov velebený gigant najprv pozdravil všetkých známych na Slovensku, na prvom mieste Jána Staršieho.
Gratulujem k novému zvoleniu do funkcie trénera ruskej reprezentácie. Odkiaľ beriete vo vašom veku energiu a motiváciu na takú zodpovednú prácu?
„Ďakujem. Hokej je môj život. On samotný ma nabíja. Na prípadnú nasledujúcu otázku, ako sa udržujem vo fyzickej kondícii, odpoviem rovnako, ako keď sa ma na to pýtali pri päťdesiatke, šesťdesiatke, sedemdesiatke. Žiadne špeciálne programy vo fitnescentre, jogging či plávanie. Kondičku si udržujem prácou na korčuliach. Som stále čerstvý, lebo celý život pracujem v chladničke (smiech) - s hokejkou na ľade.“
Ostávate aj trénerom klubu CSKA Moskva?
„Áno, zvládnem všetko. Tým skôr, že v CSKA mám spoľahlivých asistentov. Syna Vasilija a kolegu Popova.“
Váš štyridsaťpäťročný syn Vasilij Viktorovič má dosť odlišné trénerské metódy. Súhlasíte? (Tichonovov syn Vasilij tragicky zahynul v auguste 2013, keď vypadol z okna svojho bytu. Chcel opraviť sieťku na okne, neudržal rovnováhu a vypadol.)
„Iste a je to dobre. Je predstaviteľ mladšej generácie, šesť rokov pôsobil vo Fínsku, ďalších šesť v Amerike, bol asistentom tímu NHL San Jose, trénoval aj vo Švajčiarsku. Má iné skúsenosti i spôsoby komunikácie. Ja ostávam verný svojim.“
Armádny klub CSKA prešiel komplikovanou transformáciou. Istý čas existovali dokonca dva kluby CSKA, jeden z nich sa mal stať farmou Pittsburghu. Počas vašej neprítomnosti vás na chvíľu aj odvolali z funkcie hlavného trénera CSKA Moskva. Vraj ste mali dôchodkový vek a CSKA nemôže zamestnávať civilného pracovníka. Máte v súčasnosti vlastnícky podiel v CSKA?
„Nie, som iba trénerom. Život ma naučil , že žiadna kaša sa neje taká horúca. Za roky trénerstva som už zažil viaceré hráčske vzbury a vždy som si dokázal poradiť. CSKA je moja srdcová záležitosť.“
Svojho času kolovali dohady, že ste odmietli ponuku trénovať New York Rangers za milión dolárov. Pred 15 - 20 rokmi to boli obrovské peniaze. Bola to pravda?
„Bola, zahraničných ponúk som mal neúrekom. Aj zo Slovenska, kde sme boli dokonca aj s kolegom Viktorom Kuzkinom na návšteve v Trenčíne. Ja sa však najlepšie cítim v Moskve, odtiaľ ma nik nedostane.“
V Trenčíne ste boli v marci roku 1996. Dozvedeli ste sa vôbec niekedy, že ste sa stali nástrojom politickej hry vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, ktorý sa podujal riešiť aj slovenský hokej?
„Postupne mi niečo dochádzalo. Ja som však prišiel do styku iba s vtedajším ministrom obrany Sitekom, ktorý na mňa pôsobil sympaticky. Mrzelo ma však, že nechali mesiace čakať môjho kolegu Viktora Kuzkina, ktorého rodina bola prakticky zbalená na cestu do Trenčína a nakoniec z tohto nič nebolo.“
Problém a podraz spočíval v tom, že v Trenčíne o tejto operácii nič nevedeli. Naopak, pripravovaná inštalácia ruských trénerov ich vydesila a znechutila. Keď Mečiar i ministerstvo v Bratislave pochopili, že Tichonova na zahraničné angažmán nezlomia, chceli vec kompromisne zachrániť vaším dlhoročným asistentom.
„Ku Kuzkinovi sa zachovali neférovo. Do týchto vecí som sa však nemiešal. Najlepšie sa cítim medzi mantinelmi zvnútra.“
Ruský hokej sa tešil z posledného titulu majstra sveta v roku 1993 v Mníchove pod vedením vášho nástupcu Borisa Michajlova. Rok predtým ste na olympiáde v Albertville už pod hlavičkou Spoločenstva nezávislých štátov so zbornou získali tretie olympijské zlato. Odvtedy získala ruská hokejová veľmoc jedinú medailu - striebro po finálovej prehre so Slovenskom na MS v Göteborgu 2003. Od vás sa bude očakávať viac. Máte predstavu, odkiaľ začať?
„Nemám, roboty je toľko, že by nebolo seriózne tváriť sa, že mám nejaký zázračný projekt. Ujasnený má však základný princíp. V zbornej budú hrať iba tí hráči, čo naozaj chcú všetko odovzdať pre dres svojej krajiny.“
Vo funkcii predsedu Štátneho výboru pre telesnú výchovu a šport, ktorý je strešným orgánom športu v Rusku je Viačeslav Fetisov. Roky ste ho trénovali v CSKA, a v reprezentácii váš vzťah prešiel aj krízovým obdobím. Ako vychádzate dnes?
„Normálne, pracovne.“
Hovorili ste spolu po vašom zvolení za trénera Ruska?
„Nie. Slava je zavalený množstvom roboty, má na starosti 89 regiónov a dosť administratívy.“
Za asistenta ste si vybrali skúseného špičkového odborníka Vladimira Jurzinova. Dá sa za tým čítať zámer - podobne ako to funguje v CSKA s vaším synom - že váš svojský direktívny štýl má diplomaticky vyvažovať Jurzinov?
„Dá. Už som povedal, že ja svoj trénerský štýl nezmením.“
Nemáte niekedy výčitky, že vystupujete voči svojim zverencom ako despota?
„Neprekáža mi to slovo. Hokej je hra tvrdých chlapov. Čítal som aj, že Mika Keenana v NHL prezývali pre jeho spôsoby Hitlerom.“
Aj tam je dosť trénerov s neštandardnými metódami, no v Saint Louis sa proti Keenanovi postavil svojho času hviezdny Brett Hull a odísť musel tréner. Vám sa to v sovietskom režime stať nemohlo. Stačilo vám ukázať prstom a prípadný rebel s hokejom skončil a stratil strategické životné výhody. Teraz k vám do reprezentácie budú prichádzať hráči zo zámoria, ale aj z ruských klubov zvyknutí na demokratické prostredie. Naozaj sa nezmeníte?
„Demokracia má tiež svoje pravidlá a hokej úplne špecifické. Nemám sa čoho báť, veď žijem iba pre hokej. Moje spôsoby sú také , aké prinášajú výsledky.“
Zdá sa, že sebarexflexiou nie ste pretrénovaný. Neoľutovali ste svoje praktiky, ktoré vyšli na svetlo v pamätnom otvorenom liste Igora Larionova v časopise Ogoňok?
„Som človek. Dnes veľa vecí vidím inak, som schopný priznať si aj chybu. Ale treba si uvedomiť pomery, do akých bol vtedy hokej zasadený. Vyrástol som z nich a tie ma formovali, tomu som sa neubránil, ale ani nebránil.“
Do CSKA prišiel nedávno aj trojnásobný medailista z posledných troch svetových šampionátov, slovenský obranca Martin Štrbák. Keď sa ho v Helsinkách novinári pýtali, či sa neobáva trénera Tichonova, reagoval, že tvrdosť vydrží, ale v prípade, ak by pocítil nejaké ľudské poníženie, rozlúči sa CSKA. Poznáte ho?
„Veľmi šikovný hokejista, dopredu aj dozadu. Na ľade sa správa rozvážne, nemyslím si, že by sme sa mali dostať do konfliktov. Slovania majú blízke duše.“
Čo hovoríte na tri medailové umiestnenia slovenského tímu na MS za sebou?
„Skláňam sa. Vaše zlato z Göteborgu bolo pre mňa obrovským prekvapením. Vo Fínsku som už sledoval tento tím detailnejšie a musím uznať jeho vysokú kvalitu nielen v útoku , ale už aj v bránke.“
V CSKA chytá český brankár Dušan Salfický. Počas decembrového turnaja Baltika v Moskve psychicky dosť ťažko znášal vaše príhovory, v ktorých vraj boli frekventované vulgarizmy. Čo vy na to?
„Čo sa povie v kabíne, nenosí sa von. Odpoviem tým, že Salfický bude chytať v CSKA aj v budúcej sezóne. Nik ho u nás nepriviazal reťazou.“
Čím to, že tak prudko rastie finančný potenciál klubov ruskej ligy, ktoré si kupujú najlepších hráčov i trénerov z Európy a čoraz viac aj Kanaďanov?
„Stabilizovala sa ekonomika. Prežili sme chudobu počas perestrojky a investori dávajú peniaze aj do športu.“
Kde ste strávili dovolenku?
„V Španielsku, tam si zvyknem vyhriať kĺby po dlhej sezóne v chladničke.“
Stále žijete v byte v centre Moskvy a víkendy trávite na chate pod mestom?
„Stále. Okolo dače pracujem fyzicky a bavím sa so psom.“
Ako sa volá?
„Nero. Ako ten imperátor. (Smiech.) Áno, môžete v tom vidieť aj symboliku.“
Viktor Vasilievič Tichonov
Narodený 4. júna 1930. Aktívne hral ako obranca za moskovské kluby CSKA, Burevestnik, VVS a Dinamo v rokoch 1945 -1963.
Za ZSSR odohral jeden medzištátny zápas. Ako tréner začal v klube Daugava Riga (1968 - 1976), potom pôsobil v CSKA Moskva (od 1976 dodnes).
Získal 13 národných titulov majstra ZSSR . Vo funkcii hlavného trénera národného tímu získal trikrát olympijske zlato (1984, 1988, 1992), striebro (1980), osem titulov majstra sveta (1978, 1979, 1981, 1982, 1983, 1986, 1989, 1990), jedno striebro (1987), dva bronzy (1985, 1991). Vyhral Kanadský pohár v roku 1981.
V posledných rokoch pôsobil ako prezident a tréner CSKA Moskva. Člen Siene slávy IIHF. Zomrel 24. 11. 2014.
