Dvaja kľúčiari - premiér Špidla si klenoty zvedavo prezerá, prezident Klaus sa spokojne usmieva. FOTO - ČTK
Predseda senátu a pražský primátor poslali náhradníkov.
„V Prahe na Hrade, v Kaplnke svätého Václava, je priamo pod oknami kamenný portálik vedúci ku komore. V tom portáliku sú dvere, celé zo železa - a tie sú zatvorené na sedem ťažkých zámkov. Za tými dvermi tumba - pancierová skriňa, na nej je zámkov rovnako ako na dverách. Sedmoro kľúčov od tej izby klenotnej je zverených v meste do sedmorých rúk,“ píše sa v knihách o českých korunovačných klenotoch.
Koruna, žezlo a jablko
Sú uložené v najstráženejšej komnate na Hrade. Pre Čechov je to najcennejší poklad. Oddnes do nedele 13. júla budú klenoty vystavené v Starom kráľovskom paláci Pražského hradu.
K českým korunovačným klenotom, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou a ich hodnota je nevyčísliteľná, patrí svätováclavská koruna, ktorou boli korunovaní českí králi. Ďalšie korunovačné insígnie sú zlaté jablko a žezlo z prvej polovice 16. storočia. Včera si ich krátko po vybraní z komnaty prezreli odborníci - je to pre nich jediná možnosť zistiť, v akom sú stave. Vyňali ich z puzdier a prezerali na bielom obruse.
Spolu s korunovačnými klenotmi bude v zabezpečenej a klimatizovanej vitríne vystavený aj svätováclavský meč asi z roku 1356 a kríž z rýdzeho zlata z obdobia po roku 1354.
Za pohľad na korunovačné klenoty sa neplatí, akurát je potrebné vystúpiť ku Korunnej komore po starých zámockých schodoch a vystáť si dlhý rad. Výstavy vždy priťahovali. Naposledy - pred piatimi rokmi - sa za deväť dní prišlo pozrieť viac než 27-tisíc záujemcov. Pracovníci Hradu už vopred upozornili, že zrejme nie každému sa podarí pozrieť na kus českej histórie.
Ako putovali
Miesto uloženia klenotov sa v minulosti niekoľkokrát menilo. Karel IV. pôvodne rozhodol, že svätováclavská koruna bude uložená na lebke sv. Václava vo Svätovítskom chráme a snímať sa bude len na korunovácie a výnimočné slávnosti - vedel, že insígniám prospieva stabilná klíma.
Koncom 14. storočia klenoty uložili na hrad Karlštejn. Po vypuknutí husitských vojen odviezol kráľ Žigmund Luxemburský klenoty do Uhorska, odkiaľ sa vrátili v roku 1436 znovu na Karlštejn, a v ďalších rokoch boli uložené aj na iných miestach v Čechách.
Od 17. storočia boli klenoty vo Viedni, do Prahy sa vracali len na korunovácie. V roku 1791 ich konečne priviezli na Pražský hrad, prvýkrát vystavili a uložili spolu s Korunným archívom. Po krátkom pobyte vo Viedni počas prusko-rakúskej vojny ich v roku 1867 zvláštny vlak priviezol späť.
Boli aj na Slovensku
Klenoty cestovali aj pred vypuknutím druhej svetovej vojny, keď boli od septembra do októbra 1938 krátko ukryté v žilinskej budove Národnej banky československej (operácia sa volala KFC - klenoty fascinujúcej ceny). Prezident Edvard Beneš až 5. októbra (deň pred svojou rezignáciou) podpísal rozkaz, aby klenoty previezli späť do Prahy.
Hovorilo sa aj o tom, že počas fašistickej okupácie si klenoty vyskúšal ríšsky protektor Reinhard Heydrich. Nie je to potvrdené - ale ak sa tak stalo, potvrdila sa povera, podľa ktorej zomrie do roka ten, kto nie je z kráľovského rodu a neoprávnene si nasadí korunu. Heydrich zomrel po atentáte Gabčíka a Kubiša po siedmich mesiacoch.
Držitelia kľúčov
Václav Klaus - prezident
Vladimír Špidla - predseda vlády
Miloslav Vlk - arcibiskup
Petr Pithart - predseda Senátu
Lubomír Zaorálek - predseda Poslaneckej snemovne
Václav Malý - dekan Metropolitnej kapituly u svätého Víta
Pavel Bém - pražský primátor
