Štatút tribunálu podpísali ešte v roku 1998 generálny tajomník OSN Annan a taliansky minister zahraničia Lamberto Dini. FOTO – ARCHÍV ČTK
USA sa vždy obávali, že ich občania pôsobiaci v zahraničí by sa mohli stať obeťou ideologicky motivovanej obžaloby a snažia sa preto získať pre nich imunitu v dvojstranných zmluvách so štátmi.
Ich nátlaková metóda má čiastočný úspech – počas posledných štyroch mesiacov podpísalo bilaterálnu dohodu o imunite s USA asi 25 krajín, polovica z nich v minulých troch týždňoch.
„Americkí diplomati teraz vystupujú ako školskí bitkári, ktorí zastrašujú menších,“ komentoval ich postup právnik organizácie Human Rights Watch Richard Dicker.
Zmluvu o súde doteraz ratifikovalo 90 krajín. Súd môže prerokovať prípad, len ak súdy jednotlivých štátov v stíhaní vážnych porušení ľudských práv zlyhajú. Rokovať sa môže len o činoch a ľuďoch z krajín, ktoré zmluvu podpísali.
Fungovanie stáleho trestného tribunálu bolo od svojho vzniku oklieštené. K zmluve o tribunáli nepristúpili kľúčové krajiny ako Čína, Izrael a väčšina arabských štátov. Bývalý prezident Bill Clinton síce zmluvu podpísal, vláda prezidenta Georgea W. Busha však od podpisu odstúpila. Minulý rok sa Američanom podarilo pod hrozbou stiahnutia svojich mierových jednotiek prinútiť Bezpečnostnú radu OSN, aby im potvrdila ročnú dočasnú imunitu spod jeho jurisdikcie.
Priškrtenie peňazí „neposlušným“ krajinám znovu otvára neuzavretý konflikt medzi Spojenými štátmi a Európou z obdobia irackej krízy. Spor o tribunál sa stal súčasťou veľkej euroatlantickej debaty o význame medzinárodných inštitúcií nadradených nad právomoci štátov.
Prvýkrát sa myšlienka stáleho tribunálu objavila pred 57 rokmi počas Norimberského procesu s nacistickými zločincami. Vznik tribunálu urýchlila potreba dočasných tribunálov pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii a Rwande.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
