„Situácia sa podobá na leto v roku 1976, ktoré bolo teplé a pršať začalo až na jeseň,“ povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Sucho je oproti roku 2000 horšie tým, že sa začalo vo februári a málo prší, juh dosahuje asi 40 percent úhrnu zrážok oproti normálu. Najčerstvejšie správy hydrometeorológov hovoria, že jún ašpiruje na najteplejší mesiac v histórii prevádzky ich staníc.
Deficit vlahy za päť mesiacov na štvorcový meter dosiahol 114 litrov vody. Najviac postihnutý je juhozápad Slovenska, ako aj oblasť Slovenského rudohoria a Horehronia, kde spadla asi polovica zrážok oproti normálu. Lepšie sú na tom severné okresy.
Problémy pripustil napríklad šéf Agrokreditu Peter Grello: „Koncom mája spadlo u nás 90 milimetrov zrážok, normál je 350 milimetrov, na hektár repky ozimnej strácame 16-tisíc korún. Celkový výpadok tržieb pri repke odhadujem na takmer štyri milióny korún“.
Vývoj podľa meteorológov nenasvedčuje tomu, že bude pršať. Prípadný dážď by pomohol plodinám ako kukurica, repa alebo zemiaky. Obilniny sa zo sucha už nespamätajú, prípadný dážď by ich mohol skôr poškodiť a narušiť priebeh žatvy. Výsledkom sucha je skoršia žatva. V niektorých oblastiach na juhu Slovenska začali roľníci kosiť o dva týždne skôr ako po iné roky.
Suchý rok 2000 roľníkom vtedajšia vláda kompenzovala. „Poľnohospodárom bolo vyplatených 1,6 miliardy, potom museli 700 miliónov vracať, nechcem sa dostať do takejto situácie,“ upozornil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.
Ministerstvo chce s kompenzáciami počkať až na vyhodnotenie úrody, odmieta ich vyplácanie na základe odhadov.
Hoci poľnohospodári už vyčísľujú predbežné škody, zatiaľ sa na vládu neobrátili. „Ak bude výpadok tržieb vysoký, obrátime sa na ňu,“ povedal TASR predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec.
JOZEF GRYGA, jj
Roľníci chcú povrchovú vodu zadarmoSucho na juhu Slovenska bude mať podľa Heleny Patašiovej z dunajsko-stredskej poľnohospodárskej komory katastrofálne dôsledky pre prvovýrobcov. Odhaduje, že tretina až polovica z nich pôjde do konkurzu.
Patašiová navrhla, aby štát pomohol poľnohospodárom nulovou cenou povrchovej vody, ktorá sa používa na zavlažovanie. „Modlíme sa za to, aby kompetentní rozhodli o nulovej cene za povrchovú vodu, čím by sa zachránili aspoň okopaniny,“ povedala Patašiová. Kubík vody na zavlažovanie stojí okolo šesť korún, poplatok za povrchovú vodu je z toho asi tretina, zvyšok tvoria režijné náklady.
Minister Simon si to teraz nevie predstaviť. Cenu vody určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenský vodohospodársky podnik spadá od júla po prechode kompetencií pod ministerstvo životného prostredia.
Patašiová predpokladá pre nižšiu úrodu vzrast cien základných potravín, repky, cukru i jačmeňa. „Do septembra spracúvame zásoby jačmeňa z minuloročnej úrody, ak bude úroda nižšia, budeme nútení ho dovážať,“ povedal hovorca Heinekenu Peter Švec s tým, že o zdražení piva je zatiaľ predčasné hovoriť. (jog)
Suché oblasti
Levice
Od začiatku roka padlo v levickom regióne 121 milimetrov zrážok, čo je menej ako polročný priemer. Poľnohospodári v levickom regióne odhadujú zatiaľ škody na 327 miliónov korún. Okrem aktuálneho sucha táto oblasť utrpela aj silnými mrazmi, ľadovcom a veternou smršťou.
Krupina
Riaditeľ miestnej poľnohospodárskej komory Dušan Mozoľa odhadol, že úroda obilnín bude približne tretinová. Lepšie sú na tom porasty kukurice a slnečnice, ktoré si na jar dokázali zobrať z pôdy zásobu živín.
Tamojší poľnohospodári odhadujú, že straty vyplývajúce zo sucha dosiahnu 30 až 40 percent bežnej úrody. V niektorých družstvách, napríklad v Očovej už začali so žatvou, o dva týždne skôr ako vlani.
Čečejovce
Družstvo v Čečejovciach trápi najmä úroda kukurice a slnečnice. Odkázaní sú na prírodnú vlahu - zavlažovať nemôžu, pretože nemajú zdroje vody. Jediný potok vyschol. (wm, sen, eta, tasr)
Najviac vysušené plodinyhrach
z jedného hektára je zatiaľ 1,4 tony, čo je polovica oproti normálu
pšenica
prvé výnosy sú od 2 do 5 ton na hektár, bežne bývajú 6-tonové
repka olejná
výnosy z prvého zberu sú 0,7 až 1,7 tony na hektár, čo je tretina oproti normálu
