FOTO SME – ĽUBOŠ PILC a JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA – Vlani na Slovensku obyvateľov neubudlo len preto, že sa do krajiny prisťahovalo o 900 ľudí viac, ako odišlo. Z údajov o demografickom vývoji, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad, je jasné, že ani minulý rok sa nič nezmenilo. Pôrodnosť naďalej klesá a starých ľudí naďalej pribúda.
Vlani sa narodilo o 295 živých detí menej ako v roku 2001. „Slovensko sa tak priblížilo k štátom s najnižšou pôrodnosťou v Európe,“ tvrdí predseda Štatistického úradu Peter Mach.
„Počet živonarodených detí sa u nás postupne znižuje už od konca 70. rokov. Od konca 80. rokov však zaznamenávame taký pokles, že nasledujúce generácie sa početne zmenšujú,“ tvrdí Danuša Jurčová z Výskumného demografického centra.
K prudkému poklesu pôrodnosti na prelome 80. a 90. rokov prispela zmena spoločensko-politickej situácie. „Zvýšila sa nezamestnanosť, zhoršila sa bytová situácia, ani štát nepodporuje tak ako kedysi mladých ľudí, ktorí si chcú založiť rodinu,“ hovorí demogeografka Gabriela Haasová z Prírodovedeckej fakulty v Bratislave.
Pod pokles pôrodnosti sa podľa nej podpisuje aj plánované rodičovstvo, dostupnejšia antikoncepcia či zmena postavenia žien. „Už sa neuspokojujú s postavením ženy v domácnosti, chcú pracovať a zarábať, ak je to možné, tak ako muži.“
Demografi vývoj považujú za nepriaznivý. Na dôchodky čoraz vyššieho počtu dôchodcov bude robiť čoraz menej ľudí.
„Zmeny na trhu práce možno očakávať už okolo roku 2010, keď do dôchodku budú odchádzať početne silné populačné ročníky narodené po druhej svetovej vojne a do produktívneho veku sa budú presúvať početne slabé ročníky z polovice 90. rokov,“ vysvetľuje Jurčová. Preto je nutná dôchodková reforma.
Tzv. index starnutia vlani po prvýkrát prekročil hodnotu 100 – viac osôb je v poproduktívnom veku ako v predproduktívnom (deti do 14 rokov). To si podľa Jurčovej vyžiada nielen zvýšené nároky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ale aj na medzigeneračné spolužitie či na podieľanie sa starých ľudí na živote spoločnosti.
Jediným z demografických javov, ktorý má už dlhodobo dobrý trend, sú potraty. Vlani sa potratom skončilo o 651 tehotenstiev menej ako v roku 2001. Podľa Macha to súvisí aj s celkovým poklesom počtu tehotenstiev.
Zdravotníci aj štatistici rozlišujú medzi spontánnym potratom a umelým prerušením tehotenstva. Vlani bolo o 444 interrupcií menej ako v roku 2001 a o 886 menej ako v roku 2000.
Zastavil sa pokles počtu sobášov. „Sobášom sa začína formovať rodina a to má pozitívny vplyv na pôrodnosť,“ tvrdí Haasová. Priemerný vek, v ktorom ľudia vstupujú do manželstva, sa zvýšil. Aj to podľa Macha potvrdzuje, že náš demografický vývoj sa približuje k vývoju najmä v krajinách západnej Európy.
Rozvodovosť sa dlhodobo zvyšuje, vlani bolo rozvedených o 1100 manželstiev viac ako predvlani. Rozpad manželstva ale na reprodukciu nemusí mať nutne zlý vplyv. „Manželia sa rozvedú, tým ale majú možnosť opätovne vstúpiť do manželstva s niekým iným,“ vysvetľuje Haasová.
