Prepitné, „tringelt“, „bakšiš“ a rôzne ďalšie názvy má poplatok, ktorý obyčajne musíme priplatiť k základnej cene služieb v reštauráciách, hoteloch alebo taxíkoch. Zároveň platí známa pravda, že „iný kraj, iný mrav“, a tak nezaškodí, ak si na začiatku hlavnej turistickej sezóny zhrnieme najdôležitejšie poznatky v tejto oblasti z niektorých krajín.

V Taliansku

platí hosť v reštaurácii nanajvýš desať percent prepitné, pri nákupe kávy alebo iného nápoja pri bare obyčajne len podľa uváženia na tanierik alebo do prasiatka.

V hoteli je bežné nechať chyžnej päť eur za týždeň, v taxíku nie je zvyčajne nutný nijaký príplatok, nanajvýš drobné zaokrúhlenie smerom hore.

V Španielsku a Portugalsku

sa v reštauráciách dáva päť až desať percent. Bežná prax je taká, že čašník prinesie naspäť drobné a príslušná suma sa nechá na stole. Za nezdvorilé sa však považuje nechať na stole najmenšie mince, teda centy až päťcenty. V taxíku sa obyčajne cestovné len zaokrúhľuje do najbližšieho pol eura.

Vo Francúzsku

sa necháva 10-15 percent z ceny navyše. Často je však príplatok za obsluhu už v cene a vtedy sa prepitné nenecháva alebo len symbolické. Peniaze sa tiež nechávajú ležať na stole.

V hoteli nie je prepitné povinné, nechať niečo na nočnom stolíku sa, samozrejme, nezakazuje.

Taxikár dostáva obyčajne okolo desať percent.

V Rakúsku

sa v reštaurácii platí päť až desať percent, rovnako tak u holiča alebo v taxíku, v hoteli euro za batožinu, chyžnej jedno až dve eurá denne.

V Turecku

sa necháva „bakšiš“ asi desať percent, nedať vôbec nič sa považuje za nezdvorilé. V taxíku sa bežne len zaokrúhľuje na celé sumy.

Aj v Grécku

sa platí v reštauráciách asi desať percent, ale v ľudovejších nie viac ako jedno euro.

Chyžným by sa mala odmena dať v deň odchodu osobne.

Ceny taxíkov sú samy osebe dosť vysoké, takže ďalší príplatok nie je nutný.

Vo Veľkej Británii

sa platí tiež až 15 percent. Pri bare nie je „tringelt“ nutný, nosič v hoteli očakáva libru, taxikár zaokrúhlenie ceny.

V Spojených štátoch a Kanade

je v reštauračných zariadeniach príplatok vo výške 15 až 20 percent povinný, ale často býva už hneď pripočítaný k účtu.

Nosič dostáva jeden až dva doláre za každý kufor, chyžná rovnakú sumu denne.

Aj u holiča alebo v taxíku sa pripláca 15 percent.

V Japonsku a Číne

naopak prepitné nie je zaužívané, v čínskych turistických centrách sa však už presadzuje – k účtom v reštaurácii 10 percent, sprievodcovi jeden dolár.

V krajinách severnej Afriky

je prepitné obyčajne 10-15 percent, ceny niektorých služieb sa dopredu zabezpečia. (čtk)